No stanica vynovená, krčma otvorená, samé prekvapenie. A to nie je všetko. Po asi dvesto metroch otvorená ďalšia krčma. Bohužiaľ však teraz ráno nemáme čas vysedávať, musíme do hôr. Pri smerovníkoch zisťujem, že vlastne nie sme v Strečne ale v Nezbudskej lúčke a to poriadne nízko, iba 360 m.n.m.
Spočiatku to aj vypadá ako prechádzka po Žitnom ostrove ale o chvíľu sa objaví veľká skala a na nej hrad Strečno. Na ten však nejdeme, lebo je za vodami Váhu.
Kto si však chce pozrieť aj nejaké zrúcanininy, nemusí zúfať, kúsok ďalej je ešte jeden hrad a to Starý. Pôvodne som sa mal dnes tomuto miestu vynúť, nie že by som sa bál duchov, ale chcel som sa pripojiť k skupinke, čo chcela vyskúšať výstup po modrej značke a tá míňa túto hradnú vyvýšeninu. Nakoniec mi to však nedalo a na chvíľu som si odskočil urobíť pár fotiek, ani nie tak hradu ale hlavne ma zaujímal výhľad na Domašínsky meander Váhu. Nadšený som však nebol, lebo svetlo nebolo ani zďaleka ideálne a naviac kopec čoraz viac zarastá náletovými drevinami.
Musím preto pridať aj nejakú fotku spred dvoch rokov.
Vraciam sa teda na cestu a v trojici ňou pokračujeme po modrej. Ostaní idú hrebeňom po červenej. Myslel som si, že nás čaká len mierne stúpanie a budeme skôr kopírovať cestu. No po chvíli zabočujeme hore rúbaniskom ako na strechu. Keď sme však nabrali výšku, chodník už stúpal miernejšie bokom kopca až po chatu pod Suchým. Na rozsiahlom rúbanisku nám síce nehrozili vyvrátené stromy, ako to bolo na predchádzajúcich túrach ale zase pieklo slnko a otravoval nepríjemný hmyz. Než nás ukryl les otvoril sa nám ešte výhľad na Žilinu.
Ani v lese však kupodivu víchrica nevyčíňala. Odniesla si to len jedna jedľa.
Na chate sa už my modrí stretávame s červenými a máme aj trochu náskok, takže modrá je asi dobrá.
Chata je otvorená a je čas občerstvenia. No ceny ma vôbec neoslovili a naviac nie je dobré sa napchať pred ďalším strmým stúpaním. Preto dopíjam čaj, dolejem vodu zo studničky a pomaly pokračujem v ceste, aby som nestuhol. Popri vleku vedie chodník na blízku Javorinu a potom hrebeňom až pod Suchý. Vpravo sa vynárajú Martinské hole, do ktorých je zahryznutý kameňolom.
Keď zdoláme Suchý, pôjdeme týmto zubatým hrebeňom.
Na vrchol prichádzame na pravé poludnie a nechýba ani slávnostné foto pri zástave vo výške 1468m. Tu sa konečne schuti najeme toho našeho, čo sme si priniesli v batohu. Teraz nasleduje najkrajšia časť, hrebeň Suchého, Bielych skál a Stratenca. Je to ako prechádzka botanickou záhradou, no treba liezť aj hore-dolu po skalách. Stretávame tu veľa českých turistov, akoby už za kopcom bola štátna hranica.
Astra alpínska
Kurička vápencová
Vpravo od Stratenca je Malý Kriváň, ktorý je naším cieľom.
Dúška alpínska
Ešte pohľad na vodné dielo Žilina, vrcholovka na Stratenci (1513m) a mierime do sedla Priehyb.
Tu nás už dobre poprehýbal silný vietor a bolo si treba držať čiapky.
Jedna časť hrebeňovky je za nami a pokračujeme na M.Kriváň.
Jazierko akurát dobré pre dve ropuchy.
Konečne po šiestich hodinách výstupu vo výške 1671m, na vrchole Malého Kriváňa. Teraz už viem načo je tu to opevnenie zo skál – dobre chráni pred vetrom, ktorý nám už šibe do očí aj malé kamienky. Keby tu bol piesok tak zažijeme aj púštnu búrku.
Rozsutec a Veľký Kriváň si necháme na budúce, aj tak sa už zmráka, takže nasleduje zostup po novej modrej značke do Sučian.
Chodník cez čučoriedkové lány nás privedie na kótu s podivným názvom Rypaj. Tu neplatí známe heslo: „Neobzerajte sa pani Lótová“, len sa pekne obzrieme, čo sme prešli.
Nie len podivný je názov tohto miesta ale sú tu aj uložené kamene v tvare obdĺžnika, ako nejaký fatranský Stonehenge. A možno sú to základy voľajakej budovy alebo obyčajného salaša.
Kúsok ďalej je chata horskej služby – Vendovka s teplomerom na smreku.
Potom sa už šlo pohodlne po lesnej ceste len bolo treba dávať pozor na odbočky a dokonca sa tam motal aj medveď.
V chatovej osade Jarolím vystriedala zvážnicu asfaltová cesta, po ktorej sme sa ponáhľali na stanicu. Stihol som ešte odfotiť Krpeľanský kanál a novú diaľnicu. Lístky na vlak nikde nepredávali, tak nás železnice ako bonus odviezli zadarmo. Ďakujeme, pán Boh zaplať.
Ešte tri zaujímavé obrázky, dva fotogenické stromy a bociany priamo pri trati.
