Cieľom bol vrch Krížava. Do Martina nás doviezol autobus a následne MHD do časti Stráne. Konečne sa znížila cena z 2€ na 55 centov, vďaka karte integrovanej dopravy. Kedysi sa dalo vyviezť nahor lanovkou, no tá už roky nefunguje. Počul som, že nie je na vine hrdza, ale privatizácia. A tak dnes si pekne ideme pešo po žltej značke. Cesta sa kľukatí a všade sú vychodené skratky. Kedysi sme išli tadiaľto nadol a skoro stále skratkou, no nahor je niekedy lepšie ísť po ceste, lebo človek si udrží určité tempo. Okrem nás sa po ceste pohybuje množstvo ľudí, aj na bicykloch, obyčajných, či elektrických. Slnko páli a šťastie, že ideme lesom, i keď miestami je stromov pomenej. Po dva a pol hodine prichádzame na Chatu Martinské hole, kde je možnosť dať si pivo, dokonca o 10 centov lacnejšie, ako minule vo vlaku.
Po polhodinke oddychu pokračujeme už po lúkach, až hore k vysielaču. Ako zázrakom sa zamračilo a veľmi nám to uľahčilo výstup, lebo ináč by sme sa na tom slnku pripiekli ako karbonátky. Veď dolu v doline bolo 30 stupňov. V takomto počasí väčšinou nie je ani dobrá viditeľnosť a tak zhora bolo vidno len Martin a Malú Fatru. Aj to bolo treba doma vylepšiť kontrast. Na vrchole sme sa dlho nezdržali, lebo by sme radi stihli vlak pred štvrtou. A tak popri plote vysielača už kráčame dolu kopcom smerom na sever. Popod nohy sa nachádzajú uzemňovacie pásy a pripomína mi to historku o spúšťaní vysielača do prevádzky, keď hodnota uzemnenia stále nevyhovovala a tak nakoniec do jám nasypali uhlie, pre zlepšenie vodivosti pôdy.
Cestou stretávame ľudí s vedrami čučoriedok a aj my si úchvatom trochu zobneme okolo chodníka. Sú dobre dozreté a chutia lepšie ako záhradné. Na chodníku po červenej značke chýba rozcestník Zázrivá a musíme dávať pozor, aby sme neminuli „Prašivé“, kde odbočujeme na žltú. Nakoniec sme tam po necelej hodinke. Potom už len klesáme lesom a pokukujeme navôkol po nejakých hubách, pretože tu niet, okrem nás, ani živej duše. No v lese je kupodivu sucho a hríby sa objavujú len sporadicky a aj tak sú červavé. Pred pol štvrtou sa už unavení blížime k ATC v Martine a odtiaľ za pomoci taxíka, či MHD stíhame vlak vo Vrútkach. Dokonca si stihnem kúpiť pivo v plechu, no je také studené, že musím z neho oráňať srieň. Dĺžka trasy 18 km, stúpanie 940 m a celkový čas 6,5 hodiny.
