Mokro na Trnkobraní.

Písmo: A- | A+

Trnkobranie je tradičné bežkárske podujatie dolnokubínskych turistov cez vrch Kuzmínovo a Hrádok až do Komjatnej.

 V posledných rokoch si však počasie robí čo chce a tak raz snehu nieto, inokedy síce je, no nie je moc vhodný na bežky, čo sa stalo aj teraz. A tak sa nazbieralo ledva pol stovky ľudí, aj to asi tretina napešo. Ostatní radšej vycestovali tam, kde je snehu viacej. Ja radšej idem bez lyží, však čo budem drevo do hory nosiť. Spočiatku sa zdalo, že to mám vyhraté, no cestou snehu pribúdalo a vržďanie sa pomaly menilo na čvachtanie. Šťastie, že okrem chleba som si namastil aj topánky.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Najväčšiu radosť mám zo strmého úseku k vysielaču, kde predbehnem všetkých bežkárov, potom však už vidím len ich chrbty.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Lesný porast na Kuzmínove vystriedajú lúky nad Jasenovou, ktoré sú také veľké, že by tu mohlo byť aj letisko. Aj keď pofukuje vietor, slnko už naberá svoju silu. Jar sa už blíži.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Rozsutec

Obrázok blogu

Od Liptova sa tlačia mraky, no nejaká sila im nedovolí dostať sa na Oravu. Čochvíľa je tu občerstvovacia stanica pri porubskej maringotke a okrem slnka nás zohreje aj oheň a rum.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po krátkom oddychu pokračujem na vrch Hrádok. Jeho názov nie je náhodný, niekedy tu ozaj stál hrad, pamätám si ešte kúsky múrov, čo trčali z trávy.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Osobitá

Choč z nezvyklého pohľadu

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Odtiaľto je možné ísť ešte do Komjatnej na dlhšiu 24km trať. Druhou alternatívou je, vrátiť sa späť do Kubína. Mne sa nepozdávala ani jedna. Preto som sa rozhodol pre individuálnu a to, pokračovať hrebeňom až na Brestovú a odtiaľ po ceste do Dubovej.

Obrázok blogu

Tu som mal šťastie, že predomnou cestu preoral snežný skúter a pásom vytvoril tvrdú cestičku a tak sa moje topánky nezabárali do mokrého snehu. Inak by už úplne premokli. Takýto skúter mali aj kedysi na Kuzmínove kvôli bežeckým tratiam, no kde sa podel to neviem. Zujímavé je, že v snehu boli stopy nejakého človeka a keď sa zdalo, že ho už dobehnem, zmenili sa na vlčie, zrejme s východom mesiaca. V Choči zostala už len kamenná tvár.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vyšnokubínske skalky s Jasenovským bralom.

Obrázok blogu

Dubová

Obrázok blogu

Kunovo

Obrázok blogu

Na Brestovej križujem novú trojprúdovú asfaltku a myslím si : „Jeden pruh tam, druhý pruh späť a tretím ja.“ Lenže na Liptov idú iba dva a tak sa dám radšej na starú cestu do Dubovej. Ani by nikto neuveril, že tadiaľto kedysi premával autobus.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Dubová je známa svojou jánošíkovou krčmou a najčastejším východiskom na Choč.

Okrem toho je v okolí ešte množstvo mnou nepreskúmaných skál a tak je dôvod niekedy sa tu vrátiť.

P.S. žiadne trnky sme nenašli.

Obrázok blogu
Skryť Zatvoriť reklamu