V posledných rokoch si však počasie robí čo chce a tak raz snehu nieto, inokedy síce je, no nie je moc vhodný na bežky, čo sa stalo aj teraz. A tak sa nazbieralo ledva pol stovky ľudí, aj to asi tretina napešo. Ostatní radšej vycestovali tam, kde je snehu viacej. Ja radšej idem bez lyží, však čo budem drevo do hory nosiť. Spočiatku sa zdalo, že to mám vyhraté, no cestou snehu pribúdalo a vržďanie sa pomaly menilo na čvachtanie. Šťastie, že okrem chleba som si namastil aj topánky.
Najväčšiu radosť mám zo strmého úseku k vysielaču, kde predbehnem všetkých bežkárov, potom však už vidím len ich chrbty.
Lesný porast na Kuzmínove vystriedajú lúky nad Jasenovou, ktoré sú také veľké, že by tu mohlo byť aj letisko. Aj keď pofukuje vietor, slnko už naberá svoju silu. Jar sa už blíži.
Rozsutec
Od Liptova sa tlačia mraky, no nejaká sila im nedovolí dostať sa na Oravu. Čochvíľa je tu občerstvovacia stanica pri porubskej maringotke a okrem slnka nás zohreje aj oheň a rum.
Po krátkom oddychu pokračujem na vrch Hrádok. Jeho názov nie je náhodný, niekedy tu ozaj stál hrad, pamätám si ešte kúsky múrov, čo trčali z trávy.
Osobitá
Choč z nezvyklého pohľadu
Odtiaľto je možné ísť ešte do Komjatnej na dlhšiu 24km trať. Druhou alternatívou je, vrátiť sa späť do Kubína. Mne sa nepozdávala ani jedna. Preto som sa rozhodol pre individuálnu a to, pokračovať hrebeňom až na Brestovú a odtiaľ po ceste do Dubovej.
Tu som mal šťastie, že predomnou cestu preoral snežný skúter a pásom vytvoril tvrdú cestičku a tak sa moje topánky nezabárali do mokrého snehu. Inak by už úplne premokli. Takýto skúter mali aj kedysi na Kuzmínove kvôli bežeckým tratiam, no kde sa podel to neviem. Zujímavé je, že v snehu boli stopy nejakého človeka a keď sa zdalo, že ho už dobehnem, zmenili sa na vlčie, zrejme s východom mesiaca. V Choči zostala už len kamenná tvár.
Vyšnokubínske skalky s Jasenovským bralom.
Dubová
Kunovo
Na Brestovej križujem novú trojprúdovú asfaltku a myslím si : „Jeden pruh tam, druhý pruh späť a tretím ja.“ Lenže na Liptov idú iba dva a tak sa dám radšej na starú cestu do Dubovej. Ani by nikto neuveril, že tadiaľto kedysi premával autobus.
Dubová je známa svojou jánošíkovou krčmou a najčastejším východiskom na Choč.
Okrem toho je v okolí ešte množstvo mnou nepreskúmaných skál a tak je dôvod niekedy sa tu vrátiť.
P.S. žiadne trnky sme nenašli.
