Medzi ne patrí aj Lysica v Malej Fatre. Zmeny prináša hlavne počasie a lesní robotníci, čo trochu zapracujú na tom, aby sa Lysica stala Lysicou. Však je aj tak dosť zarastená. Na tento kopec nevedie značka, preto tu väčšinou chodia miestni ľudia. Jedným z nich bol aj Jozef Kalaš, ktorý tu chodieval skoro denne a tento výstup sa robí na jeho počesť. Nevedno, či mal tak rád prírodu, alebo mu to doma šlo na nervy.
Takto to vidím ráno z domu z okna. No nechoď na tie kopce. ( Lysica je vpravo).
V nedeľu po dušičkách sa nás vylodilo na stanici asi 30 a najprv bolo treba prejsť cez celé Istebné, kde sme ešte pribrali zopár nadšencov turistiky.
Počasie bolo skôr letného charakteru a jeseň pripomínala len hmla a chýbajúce lístie na stromoch. Po základnej rozcvičke k úpätiu začína strmé stúpanie a bundy putujú do batohov. Len ja si ju vždy ponechám a tým získam saunu zadarmo. Treba si však zobrať náhradnú košeľu.
Najprv som myslel, že v tej hmle toho moc nenafotím, no aj takáto krajina má svoje čaro. Naviac, s pribúdajúcou výškou hmly ubúdalo a vďaka už spomínaným drevorubačom sa otvoril prvý výhľad a to na Choč.
Chodník na Lysicu sa s nikým nemazná a ide rovno nahor, dokonca čoraz strmšie. Preto, pre toho kto trpí srdečnou arytmiou, to znamená sledovať si pulz a farbu tváre. K tomuto účelu je na strome namontované zrkadlo a na ňom položený naliaty štamprlík. Kto zbadá, že má moc vyblednutú tvár, rýchlo ho vypije.
Kedysi tu bol ešte nápis s varovaním: „Na vrchol je ešte ďaleko a infarkt je už na jazyku“.
No nie je to pravda, lebo hore je to už len asi 10 minút a tesne pod vrcholom je útulňa, kde sa dá oddýchnuť aj v nečase.
Po zvítaní starých kamarátov sa potom každý rozprchne na svoju stranu, lebo dnu by sa všetci naraz nezmestili. Niektorí pokračujú hrebeňom na Kečku, iní si posedia na vyhriatej lúčke nad Párnicou. Oplatí sa však vyjsť úplne na vrchol, odkiaľ je krásny pohľad na Rozsutec.
Po odmyslení stromov, pekný hrebeň Malej Fatry. Smerom na juh však nič nezavadzia, lebo stromy nedávno zhoreli pri požiari. A tak si môžeme posedieť pri našom oravskom mori.
Pri troche fantázie sa zjaví aj loď na obzore.
Fiktívny hrob Jozefa.
Keď sa sen o mori rozplynul, bolo treba sa pobrať dolu do civilizácie.
Dolný Kubín – mesto pod Západnými Tatrami.
Záhrabovo pod troskou.
Časť Istebného.
Spätný pohľad na Lysicu.
Kostol v Párnici.
Žaškov.
