Keď som videl fotografie z kopcov za posledný týždeň, bolo jasné, že hmla je veľmi vysoko a treba ísť minimálne do 1500 m. V pláne však bola hoľa a tá taká vysoká nie je, nuž som mal obavy, že za celý deň sa z hmly nevynoríme. Jedinou záchranou, že bude čo pozerať, sa zdala byť inovať na stromoch, ktorá sa belela od polovice kopcov. Modrá značka nás viedla z Istebného a trochu pochmúrne mrazivé ráno sme si spestrili prehliadkou dreveného kostolíka, pravda len zvonku. Však kto by otváral kostol tak zavčasu.
Aj keď kostol postavili už v roku 1688, faru stavajú tuším až teraz. Kde býval farár celých 326 rokov, to teda neviem.
Istebnianska dolina nám bola známa už spred mesiaca a vedeli sme, že vďaka novému asfaltu sa nezablatíme.
Ku koncu doliny nám cestu skrížili dva medvede, no našťastie len z plyšu ale s poriadnym budzogáňom.
Aj studnička je tu pekná, no len kto by vodu pil v tom mraze, predsa je len lepší čaj s rumom a ani topánky netreba umývať. Neviem prečo sa to tu volá Koniareň, vraveli, že vraj sú tu kancelárie. Hlavné je že vieme o odbočke vpravo poza Mackov. No preto sme takí múdri, lebo nás dobehol jeden miestny turista a za kopcom sa pripojil ešte jeden, takže nás bolo do pol tucta. A blúdenie nehrozilo. V mape je tu vyznačená aj nejaká jaskyňa, no ako sa dozvedám, je to len štôlňa, v ktorej sa schovávali ľudia cez vojnu. Teraz ju však hľadať nebudeme, necháme to na leto.
Na kopci začalo riadne priťahovať, akoby sme prekračovali ruskú hranicu. No bol to len prechod na cestu z Revišného a naviac obloha začala modrieť a slnko hrialo už niekde v duši, aj keď ho nebolo ešte vidno.
Tu už sa objavuje prvá dúha a okrem kruhu s piatimi slnkami vidno aj oblúčik, ktorý je však hore nohami. K tomu ešte pocukrované stromy, takže je čo obdivovať.
Pri detailnom pohľade vidno, že dúha vzniká lomom svetla na kryštálikoch snehu, čo vypadáva z hmly ako mrznúce mrholenie. Ráno som ani netušil, že niečo také nevšedné vôbec uvidím. Šťastie bolo, že sme sa stále pohybovali práve na rozhraní hmly a slnka.
Odtiaľto je to už len kúsok k zjazdovke, ktorú práve začali zasnežovať a opodiaľ je aj chata Koliesko, čo je dnešný cieľ. Samozrejme zatvorená, veď sa ešte nelyžuje. Takže po skonzumovaní obsahu batohov pekne domov poza Trniny do Dolného Kubína.
