No neukryl ich tu Jánošík, ale ešte oveľa dávnejšie, zrejme Kelti. Vybral som sa tam v rámci nedeľňajšej poobednej prechádzky, no nie za mincami, ale za výhľadmi, ktoré sa tu odkryli po vyrúbaní stromov. Predtým bol totiž úplne zarastený a zhora, okrem stromov nebolo nič vidno. Za krásneho počasia vychádzam z D. Kubína po zelenej značke a čochvíľa sa za sídliskom Brezovec ukážu Roháče.
Hneď vedľa mňa je prvá informačná tabuľa, ktorá však pojednáva všeobecne o osídlení Slovenska v predhistorickom období. Konkrétne o Trninách sa píše až na tretej, ku ktorej sa treba vyšplhať trochu vyššie.
Nemal som veľa času podrobne študovať text a tak som to len odfotil, lebo história nie je môj odbor. Skôr ma zaujímala okolitá krajina za dobrej viditeľnosti, ktorá je len pár krát do roka.
Dolný Kubín.
Malá Fatra.
Miestna časť Záskalie.
Keď prejdeme cez lúky, tesne pod Trninami je ďalšia tabuľa.
Ako vidno, archeológovia tu vykopali viac hrncov, ako som videl v miestnych domácich potrebách. Najviac sa potešili, ak boli ešte naplnené striebornými, či zlatými mincami. Doteraz sa ešte amatérski hľadači snažia niečo nájsť, lebo vedia,že tunajšie mince sú veľmi cenné.
Na ceste za Trninami sa už objavuje diera v lese a je tu prvý výhľad, ktorý tu predtým nikdy nebol. Je to miestna časť Mokraď s priemyselným parkom, kde som aj ja kedysi robil. Keby že mám lepší zoom, tak vidím cez otvorené okno kolegov, ako sa potia za strojmi.
Spoza kopca vykukla aj Osobitá.
Za Trninami je veľké rúbanisko, na ktorom sú už vysadené mladé stromy. Tu opúšťam zelenú značku a dávam sa na zvážnicu, čo vedie pod vrchol. Posledný úsek sa musím vyškriabať veľmi strmým zrázom, aby som sa dostal až na vrchol. Nie je tu žiadne značenie, lebo Kelti ešte turistické značky nepoužívali.
Odmenou je krásny výhľad na Kubínsku hoľu a časť Malej Fatry.
Vzadu trčia Rozsutce.
Na vrchole je upravené ohnisko bez odpadkov. Zrejme tu chodia nejakí trampovia. Tí totiž nikdy nerobia z ohniska smetisko.
Cestou nájdeme rôzne skalné štrbiny, v ktorých sa viacero ľudí snažilo nájsť nejaký poklad.
V dolnej časti je táborisko, ktoré sa nazýva Sovia skala. Aj ja som tu kedysi chodieval na rôzne výročné ohne trampských osád. Bohužiaľ skala zarastá krovinami a nikto sa nestará o to, že sú odtiaľto vytlačené rôzne vzácne kvety.
Úplne dolu pod skalou je studnička, ktorá kedysi slúžila ľuďom, no teraz je len pre kravy a my pijeme mlieko. (Niekedy). Všetko je oplotené elektrickým ohradníkom a treba vedieť ho prekročiť. Ja to robím tak, že vezmem opasok alebo remeň z tašky a našpanovaným oboma rukami pritlačím drôt k zemi a potom ho môžem opatrne prekročiť.
Dnes som si ani nevzal nič na pitie a preto som si chcel zroniť aspoň jablko z tejto starej jablone. No vždy spadlo do kravského lajna. Musel som si to dobre premyslieť, chytiť ho do tašky od fotoaparátu a dávať pozor, aby zase aparát nebol položený v lajne. Vadilo by to hlavne pri prikladaní oka k hľadáčiku. Nakoniec sa to predsa len vydarilo, tak ako aj dnešné počasie.
