Najdlhšou dolinou.

Najdlhšou dolinou.
Písmo: A- | A+

V jednej ľudovej piesni sa spieva: „ Dolina, dolina, aká si ty dlhá, akože ťa prejdem, keď ma nôžky bolia.“

Ja však viem, že sa spieva o Ľubochnianskej doline a poznám aj odpoveď. Prejdem ju na bicykli. V jeden augustový deň som si to aj vyskúšal. Pre istotu, aby mi sily vydržali, od horného parkoviska. Chodí tam veľa cyklistov, aj elektrických, aj obyčajných, no zaujímavé je, že cyklotrasa vedie iba prvou tretinou doliny, potom nič a od druhej tretiny vedie turistická značka. Stredná časť je asi určená pre rogalistov. Lietajúce auto už vymysleli, no bicykel nie.

V národnom parku sa môžeme totiž pohybovať iba po značených chodníkoch. Otázne, či aj po asfaltke. Zvolil som obyčajný bicykel, lebo že to nie je také strmé a aj tak iný ani nemám.

Obrázok blogu

Prvý pohľad pripomína skôr golfové ihrisko, ako horskú dolinu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zo začiatku je to skoro ako po rovine a o chvíľu som pri liečebno – výchovnom sanatóriu. Tam však nejdem, lebo je určené len pre deti a bufet tam asi nebude. Na tejto búde síce nápis je, no zjavne sa tam už dlho nečapovalo.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Cestou som natrafil na rôzne horárne, ako Salatín, Raková, Rebrová... no k akému účelu slúžia, to neviem, preto ich radšej pomenujem „ účelové zariadenia“.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pri ceste sa týči aj zvláštny monument, ktorý je zrejme pozostatkom úzkokoľajnej železnice, ktorá viedla celou dolinou a bola dokonca elektrifikovaná a s vlastnou elektrárňou. No v šesťdesiatych rokoch ju zrušili, vraj pre nerentabilnosť. Dôvodom však bola výroba nákladných áut Tatra, ktoré mali v dohľadnej dobe jazdiť na naftu zadarmo zo Sovietskeho zväzu. Zo železnice sa dokopy nič nezachovalo, len elektráreň bola znovu spojazdnená.

Jedna z tabúľ náučného chodníka v Ľubochni
Jedna z tabúľ náučného chodníka v Ľubochni 
Elektráreň
Elektráreň 
Obrázok blogu

Okrem hlavnej doliny sú tu aj odbočky, cyklo alebo pešo.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ani po desiatich kilometroch sa občerstvenia nedožijeme a kto si nič nevzal so sebou, musí sa napiť z potoka alebo prípadne podojiť kravu.

Obrázok blogu
Vždy som si myslel, že táto telekia ozdobná bola do prírody zavlečená prehodením bioodpadu zo záhrady cez plot, no tu lemuje cestu celou dolinou.
Vždy som si myslel, že táto telekia ozdobná bola do prírody zavlečená prehodením bioodpadu zo záhrady cez plot, no tu lemuje cestu celou dolinou. 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ďalšie odbočky do Blatnej a Jarabinskej doliny. Tu už je cesta strmšia a s menším obsahom asfaltu a preto musím použiť aj iné kolieska prevodovky.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
V diaľke vidno Čierny kameň
V diaľke vidno Čierny kameň 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Táto usadlosť vyzerá opustená a škoda, lebo v tej stodole by sa vyspalo veľa ľudí.
Táto usadlosť vyzerá opustená a škoda, lebo v tej stodole by sa vyspalo veľa ľudí. 
Obrázok blogu

No a je tu konečne Horný tajch, ktorý som dosiahol po rovných sto minútach. Nohy ma ani tak nebolia, ale to ich horné upevnenie s názvom r.. Teraz budem fotiť, kým neminiem celý film. Neviem, či tento tajch slúžil na splavovanie dreva, ale teraz určite slúži ako balzam na dušu a je to tiež účelové zariadenie.

Obrázok blogu

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Nadol to už šlo rýchlejšie, no brzdy nebolo treba použiť.

Obrázok blogu
Skryť Zatvoriť reklamu