Ja však viem, že sa spieva o Ľubochnianskej doline a poznám aj odpoveď. Prejdem ju na bicykli. V jeden augustový deň som si to aj vyskúšal. Pre istotu, aby mi sily vydržali, od horného parkoviska. Chodí tam veľa cyklistov, aj elektrických, aj obyčajných, no zaujímavé je, že cyklotrasa vedie iba prvou tretinou doliny, potom nič a od druhej tretiny vedie turistická značka. Stredná časť je asi určená pre rogalistov. Lietajúce auto už vymysleli, no bicykel nie.
V národnom parku sa môžeme totiž pohybovať iba po značených chodníkoch. Otázne, či aj po asfaltke. Zvolil som obyčajný bicykel, lebo že to nie je také strmé a aj tak iný ani nemám.
Prvý pohľad pripomína skôr golfové ihrisko, ako horskú dolinu.
Zo začiatku je to skoro ako po rovine a o chvíľu som pri liečebno – výchovnom sanatóriu. Tam však nejdem, lebo je určené len pre deti a bufet tam asi nebude. Na tejto búde síce nápis je, no zjavne sa tam už dlho nečapovalo.
Cestou som natrafil na rôzne horárne, ako Salatín, Raková, Rebrová... no k akému účelu slúžia, to neviem, preto ich radšej pomenujem „ účelové zariadenia“.
Pri ceste sa týči aj zvláštny monument, ktorý je zrejme pozostatkom úzkokoľajnej železnice, ktorá viedla celou dolinou a bola dokonca elektrifikovaná a s vlastnou elektrárňou. No v šesťdesiatych rokoch ju zrušili, vraj pre nerentabilnosť. Dôvodom však bola výroba nákladných áut Tatra, ktoré mali v dohľadnej dobe jazdiť na naftu zadarmo zo Sovietskeho zväzu. Zo železnice sa dokopy nič nezachovalo, len elektráreň bola znovu spojazdnená.
Okrem hlavnej doliny sú tu aj odbočky, cyklo alebo pešo.
Ani po desiatich kilometroch sa občerstvenia nedožijeme a kto si nič nevzal so sebou, musí sa napiť z potoka alebo prípadne podojiť kravu.
Ďalšie odbočky do Blatnej a Jarabinskej doliny. Tu už je cesta strmšia a s menším obsahom asfaltu a preto musím použiť aj iné kolieska prevodovky.
No a je tu konečne Horný tajch, ktorý som dosiahol po rovných sto minútach. Nohy ma ani tak nebolia, ale to ich horné upevnenie s názvom r.. Teraz budem fotiť, kým neminiem celý film. Neviem, či tento tajch slúžil na splavovanie dreva, ale teraz určite slúži ako balzam na dušu a je to tiež účelové zariadenie.
Nadol to už šlo rýchlejšie, no brzdy nebolo treba použiť.
