Moc sa neoteplilo a zniesol by som aj rukavice, no aspoň bola výborná viditeľnosť a tak fotoaparát mal čo robiť. Walkingové palice sa však musia pevne pripnúť na ruky a sústavné pripínanie či odopínanie znepríjemňuje prácu s aparátom. Zrejme severania tak často nefotia, keď tam mávajú časté hmly.
Prvou zastávkou bol veľký oplechovaný kríž, ktorý čnie k nebu ako Yagiho anténa, no neviem prečo má dve ramená, keď Kristus mal len dve ruky. Vedľa neho stojí stará borovica. Z nej neraz vetry odčesli veľké konáre, no možno to boli aj vandali. Že vraj túto borovicu zasadil otec pani Žofie, keď sa narodila a práve nedávno zomrela viac ako osemdesiatročná. Tak strom ju predsa len prežil. Choč sa dnes dobre nevyfarbil, dlho bol asi kvôli fujavici v oblakoch. Preto som sa aj ja pred vetrom schoval v jaskyni. Tam bolo veru relatívne teplo a aj cencúle sa už roztopili.
Spoza borovice v diaľke vyčnieva čerstvo zasnežená Malá Fatra so svätou trojicou Stoh-Osnica-Rozsutec. Ten vyzerá ako vagón vápna, vysypaný na boku Lysice.
Oplatí sa otočiť aj dozadu, kde vidno celý Dolný Kubín aj s Kubínskou hoľou.
No konečne nasledujú aj nejaké skaly, keď sme teda na skalke.
Vyšný Kubín, podľa ktorého sa skalky volajú vyšnokubínske.
Podobne, ako na Kráľovej holi aj tu stojí stĺp železný, dokonca dva.
Šíp.
Kopa.
Hrčova kečka.
Stoh.
Choč.
Rozsutec.
Aj keď krátka túra, ale aspoň niečo. Tie palice po kopcoch nie sú bohviečo, nedajú sa ani zapichnúť.
