Dalo by sa ísť aj do malej, no tam býva v lete veľa ľudí a keď už Fatra, tak poriadna. Východzím bodom boli Staré Hory, aj sa niekto pýtal, prečo práve odtiaľ. Nuž starí ľudia, Staré hory, keďže v partii je už veľa šesťdesiatnikov.
Zobrali sme to zhurta na Majerovu skalu, že kým nie je ešte tak teplo. Ale ono už aj tak bolo. A tak v prepotených tričkách prerážame vôňu z časti vyrúbaného bukového lesa. Zrejme tu úradoval kôrovec bukový. Dokonca aj v nedeľu tu vrčali píly.
Dolina Rybô.
Staré hory.
Kremnické vrchy.
Hrebeň Veľkej Fatry.
Majerova skala bola tak na pol ceste, takže po chvíli oddychu a porozhliadnutí sa po okolí pokračujeme na Krížnu. Teraz už ideme len po lúkach a našťastie fúka osviežujúci vietor.
Krížna.
Čierny kameň.
Ostré brdo.
V pol ceste na vrchol sa nachádzajú ruiny bývalej lanovky, ktoré tu strašia pekných pár rokov.
Nechýba tu ani horček fatranský, ktorému konkuruje pahorec brvitý.
Po tri a pol hodine sme na vrchole Krížnej 1574 m.n.m., niektorí sú pol hodiny pred nami. Je tu pekný skoro kruhový výhľad, iba na jednej strane zavadzia nejaký vojenský objekt na diaľkové ovládanie, lebo vojaka som tam nikdy nevidel.
Hrebeň Nízkych Tatier, okolo ktorého lietal kŕdeľ vtákov. Po priblížení som však zistil,že sú to paraglajdisti.
Prašivá a Chochule.
Salatín.
Hrebeň Veľkej Fatry.
Čierny kameň a Rakytov.
Ďalej pokračujeme hrebeňom na Ostredok.
Martin.
Ostrá.
Tlstá.
Kľak malofatranský.
Kráľova skala.
Ostré brdo.
Frčkov.
Pohľad späť na Krížnu.
Fialka Sudetská.
Po asi hodinke dosahujeme najvyšší vrch Veľkej Fatry Ostredok. Pôvodne bol však vrchol Ostredku o 300 metrov ďalej a o 4 metre nižšie. Táto kóta mala názov Pustolovčia. V roku 2015 však martinskí značkári zistili, že vlastne Ostredok nie je najvyšší vrchol VF. Prišli na to tak, že smerom na juh im nemal čo brániť vo výhľade žiadny blízky kopec, čo pravda nebola. Bolo teda otázne, či po potvrdení meraniami sa budú prepisovať učebnice zemepisu a všetky mapy. Nakoniec sa to vyriešilo tak, že vrchol Pustolovčia premenovali na Ostredok a pôvodný Ostredok sa zmenil na rázcestie pod Ostredkom. Tým narástol Ostredok o 4 metre a posunul sa o 300 m južnejšie. Dobré na oklamanie nepriateľa.
Rázcestie pod Ostredkom, vľavo vzadu Ostredok.
Ďalej ešte nasleduje Suchý vrch, ten však obchádzame traverzom.
Pohľad späť na Ostredok.
Vzadu hrebeň Malej Fatry.
Borišov.
Toto nie je požičovňa bicyklov, to si len niekto oprel.
Choč.
Ploská.
Salaš pod Suchým.
Chata pod Borišovom, za tretím smrekom zprava.
Zo sedla Chyžky sa už púšťame dolu do Vyšnej Revúcej. Podľa značky to trvá 2 hodiny, nám však zostáva do odchodu autobusu hodina aj 25 minút, tak uvidíme.
Tu sme už museli riadne pridať do kroku, ale nakoniec to na chlp stíhame. Samozrejme bez záverečného piva. Čím je človek starší, tak ide pomalšie a tým menej pije.
