Tam kde sa rieka Cetina vlieva do Jadranského mora, ukryté medzi strmými skalnými stenami, vyrástlo v dávnych dobách mesto Omiš. Tá výnimočnosť spočíva však nielen v tom, že je obklopené prekrásnou prírodnou scenériou, ale aj v tom, že veľká časť mesta sa zachovala v pôvodnom stave dodnes . Keď prekročíme bránu, tak sa zrazu, akoby mávnutím čarovného prútika, vrátime v čase o tisíc rokov dozadu. Úzke uličky, cez ktoré niekde neprejde ani auto, drevené okná a dvere, čo asi nikdy neboli ničím natreté a holé kamenné múry zarastajúce machom, ktorým však vek neubral ale pridal na kráse. Tento dych stáročí nevnímame len očami ale aj čuchom, keď prechádzame okolo starých pivníc naplnených sudmi dobre vyzretého vína. Obyvatelia tohto mesta sa veľmi rýchlo prispôsobili dnešnej dobe turistických nájazdov a bez veľkých zásahov do architektúry prestavali toto mesto na penzióny a vinárničky, ktoré sa stávajú ich obživou. Aká je však jeho história? Bývalej rímskej osady sa v stredoveku zmocnili piráti a usídlili sa tu na dlhé stáročia. Na ťažko prístupných skalách si vybudovali obranné bašty, z ktorých niektoré sa zachovali dodnes. Jednou z nich je aj pevnosť Mirabela, na ktorú sa dnes ľahko dostaneme priamo zo stredu mesta. Z vrcholu bašty sa nám naskytne prekrásny výhľad na prímorské mesto ležiace na brehoch rieky Cetiny, obklopené strmými skalnými stenami, do ktorých sem-tam vrastajú odvážne postavené penzióny. Teraz pri pohľade zhora vidíme, že toto miesto bolo v minulosti ťažko dobývateľné a nepodarilo sa to ani Turkom. Podarilo sa to len Benátčanom a tak sa Omiš stal v 15. storočí súčasťou Benátskej republiky. Neskôr bol ako celé Chorvátsko súčasťou Rakúsko-Uhorska a potom Juhoslávie. Dnes si už mesto Omiš ľudia nespájajú, ako voľakedy s postrachom pirátov, ale s prekrásnou dovolenkou s piesčitými, či kamienkovými plážami a plavbou nielen po mori ale aj po rieke s nádhernými kaňonmi.
