Rozsutec
Osnica
Východiskom bola obec Biela, ktorej názov dali zrejme v zime a je súčasťou Zázrivej. Lepšie je tam ísť autom, lebo autobus premáva len v dňoch školského vyučovania, aj to nesmie byť dištančné. Ráno bola ešte hmla a tak nebolo vidno ani kde idem. No cesta mi bola známa, aj keď sem tam v týchto koncoch zablúdim a naposledy som namiesto Bielej prišiel do Petrovej. Stretáva sa tu totiž deväť chodníkov a niekedy v šere nerozoznám modrú od zelenej. Dôležitým bodom bola chata pod Rozsutcom, no tá už dávno vyhorela. Čo nevypálili Nemci, vypálili sme si sami. Spoločné to má len to, že čo zhorí nezhnije.
1977
Cestou lesom už vyšlo slnko a napravo sa objavil Rozsutec.
Potom sa už treba prepchať len pomedzi nejaké vrbiny, odborne nazývané „náletové dreviny“ a sme tam kde kedysi stála chata. Nezostal tu ani kameň na kameni.
Dalej už nejdem na Medziholie, ale vľavo na Osnicu. Kedysi tu boli len lúky, no aj tu sú zase tie náletovky. V lese je vlhko a na mokrých skalách sa šmýka ako po masle. Všetko to vyhladili ľudia, ktorých je už aj tu neúrekom.
Po ceste vľavo sa dalo prísť na chatu z Lučivnej a raz ma tam kedysi doviezli na takomto nejakom polopásovom vozidle.
Ako vlastne vyzerá Osnica, vidno na staršej fotke z Rozsutca, ktorý je teraz za nami.
Ďalej sa už ide pohodlne po lúke a otvoria sa výhľady na Choč a Veľkú Fatru.
Takúto fotku si chcem dať do spálne a keď si ľahnem, budem počítať kopce. No teraz driemať nebudem, lebo treba ísť ešte na vrchol. Za chrbtom je ešte Stoh, na ktorý kupodivu chodí najmenej ľudí.
No a čochvíľa sme na vrchole.
Z vrcholu je kruhový výhľad a keďže nemáme takú širokú obrazovku, musím to dať zaradom.
Hrčova kečka a Lysica, za nimi Kubínska hoľa.
Vzadu Choč.
Dokonca sa môžem pozrieť aj domov, či som zatvoril okno pozerajúc na Osnicu.
Opticky sa zdá, že Kubín je mesto pod Roháčmi.
A takto vidím Osnicu z okna.
No z Osnice vidno aj ďalej a s požičaným ďalekohľadom, napríklad Chopok.
Koho skôr zaujímajú dediny, tak je to Zázrivá,
Párnica,
Žaškov,
Veličná a Poruba.
Ďalej zvyčajne pokračujeme na druhú stranu do Lučivnej, no dnes sa musíme vrátiť, kvôli autu. Doviezť sa, to je dobré, no potom je na oštaru.
Tadiaľto by sme išli.
Dolinou Bystričky už chodí málokto, odvtedy ako zhorela chata. Kedysi v Bystričke stál aj vlak.
Choč.
Kubínska hoľa s futbalovou loptou navrchu.
Kopa a pod ňou most v Kraľovanoch.
Na druhej strane zase most do Novej Bystrice.
Objavil sa aj Malý Rozsutec.
Tieto skaly ani neviem ako sa volajú, ale vedie tadiaľ medzinárodná turistická trasa Eisenach – Budapešť – Západné Slovensko, časť Medzirozsutce – Zázrivá a je červeno značená. Sú odtiaľ krásne výhľady. Napríklad tento:
Skaly vo Vrátnej.
Boboty.
Skaly Rozsutca vyzerajú ako Dolomity v Taliansku.
Pri fotení mi niekto vletel do záberu.
Bol som zvedavý, čo je to za vrava na Medziholí, či tam nie je jarmok. No boli to len turisti.
Osnica.
Rozsutec v popoludňajšom svetle.
Kvetov bolo už málo, nesklamal len Horček Fatranský.
Nad Bielou sa vypína skala s menom Čapica, zaujímavejší majú názov lúky Pod Čapicou.
Z Medzirozsutcov tečie voda do vodopádu Padacia, no niekedy, keď je sucho, netečie vôbec.
A som naspäť v Bielej. Je tu veľa starých chalúp, no skoro všetky sú pokryté plechom. Že vraj je to preto, lebo v päťdesiatych rokoch vyšiel zákon, že strechy sa nesmú pokrývať horľavým materiálom, tak dávali plech a eternit.
