Medzi takéto patrí aj Ostrô nad obcou Osádka. Kedysi dávno som počul, že tam vraj žijú vlci a možno to bola aj pravda, lebo asi pred vyše rokom, keď sme v zime neďaleko prechádzali z Malatinej, tak bolo v snehu množstvo stôp patriace zrejme vlkom.
Vľavo Ostrô, vpravo Choč.
Na tomto kopci som bol raz s turistami a tak cestu trochu poznám. Vtedy však pršalo a veľa toho vidno nebolo. Preto som sa tam po čase vybral znovu, lebo viem, že sú odtiaľ pekné výhľady. Niečo mi hovorilo, že práve na výročie SNP sa tam poriada nejaký výstup, ale viac som sa nedozvedel. A tak v piatok, keď bolo pekné počasie vychádzam ráno z Malatinej, s cieľom priniesť aj nejaké krajšie obrázky ako naposledy. Hneď na začiatku sa otvárajú pekné výhľady na Malú Fatru, Roháče a Chočské vrchy. V dolinách ešte leží perina hmly, takže tam zamierim svoj objektív neskôr, až sa rozplynie.
Malatiná – tu býva hmla málokedy.
Choč
Roháče
Prvá polovica cesty vedie lúkami popri ovčínoch, takže tráva je spasená a nemusíme sa obávať, že nám stečie do topánok rosa z vysokej trávy. Lebo ako hovorievali starí ľudia, voda nie je dobrá ani v topánkach. Pri pohľade na smreky, roztrúsené po lúke ma napadlo, že by ich stačilo vyzdobiť a prežiť tu Vianoce. Kvitnúce jesienky totiž naznačujú, že je už po lete.
Detail Roháčov s Baníkovom
Po nenáročnom výstupe prídeme až na vrchol Ostrého vrchu, toto však ešte nie je Ostrô. Druhú polovicu cesty treba absolvovať pre zmenu lesom. Hneď na začiatku nás privíta stará známa bahenná cesta, akú poznáme z tohtoročnej kalamity a následnej ťažby dreva. Dažde ešte napomohli, aby sa im drevo lepšie kĺzalo. Nás však toto kĺzanie nepoteší, skôr si musíme dávať pozor, aby sme čakanie na Vianoce nestrávili v sádre. Pri pohľade na takýto zničený les by mal nejaký cudzinec asi pocit, že ochrana prírody je tu úplne neznámy pojem. Nuž čo. Vietor bol, stromy padli, treba niečo s nimi robiť a aj pri peci je dobre, keď sa zakúri.
Celkom som bol zmätený, či vôbec idem dobre, lebo naposledy tu bol chodníček a nie táto „traktorstráda“. Ale našťastie už tu bola lúčka pred vrcholom a strach vystriedala radosť.
Na vrchole pribudol aj nový nábytok a ako som sa dočítal vo vrcholovej knihe, urobili ho len deň predtým a ešte voňal čerstvou živicou. Kniha je uložená v skrinke, ktorá pripomína kukučkové hodiny a kukučka je niekde na smreku. Medzi zápiskami som prvýkrát videl aj ako sa píše na Cypre. No a teraz už nasledoval len pohľad do okolia a cvakanie spúšte.
Leštiny a Dolný Kubín
Leštiny
Osádka a Kubínska hoľa
Leštiny
Pokryváč
Dolný Kubín
Pribiš
Srňacie
Osádka
Leštiny
Nízke Tatry
Rozsutec
Vyšnokubínske skalky
časť Osádky, ako z lietadla
Stoh
Kubínska hoľa
v pozadí celá Oravská magura
Na niektoré strany mi výhľad zakrývali stromy a tak ma napadlo že mohli vyťať aj tie, keď sa tu už rúbalo, tie dva tri by boli ako kvapka v mori. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som uvidel fotky na internete z výstupu, ktorý sa konal na druhý deň. Ľudia si sedeli na skalách, o ktorých som nevedel a výhľad z nich bol aj na druhú stranu, vrátane Choča. Nuž čo, pofotím niekedy nabudúce. Pre istotu si musím v dedine asi zjednať horského vodcu. Dolu som išiel radšej po tej istej ceste a aj napriek dažďom hríby neboli, iba nejaké rýdziky, aj to kravské. Ale výletík za to pekný.
centrum Malatinej
Skalky
Malatiná
Ovčíny
Igelitový vodopád
Ostrô z Leštín
