Skala v sebe ukrýva niekoľko jaskýň a puklín, no len domáci poznajú aj to, čo nie je zaznačené v mapách.
Hrdoš od Komjatnej.
Jeseň je typická svojimi rannými hmlami a inak to nebolo ani v onen deň. Každý si bol istý, že sa vyčasí. Najprv sa nás pri kostole zišla len hŕstka, no postupne sa cestou pridávali ďalší, vrátane nejakých malých školákov.
Zo Žaškova sme pomerne rýchlo vystúpali do sedla, kde sú zaujímevé jamy, tzv. závrty, čo svedčí o krasovom území. Ďalšia cesta vedie lesom, no vzhľadom na rozbahnené zvážnice bola vyznačená obchádzka, kde som trochu poblúdil. Nakoniec prichádzame do sedla Ostré. Odtiaľto nás len pár išlo strminou na vrchol Ostrého, ostatní pokračovali rovno na Hrdošskú skalu.
Tesne pod vrcholom sa dá odbočiť hrebeňom ku novému železnému krížu a stojí to za to, lebo v skutočnosti to trvá len päť minút. I keď sa vyčasilo, hmla sa nechcela úplne rozplynúť.
Rozsutec ukrytý za Havranom.
Švošov.
Po dlhšom odpočinku nás čaká táto Hrdošská skala so zaujímavými jaskyňami. No prvá v poradí je ešte Skríželná skala, ktorá ukrýva tiež nejaké podzemné chodby, ako napríklad Partizánsku jaskyňu. No od nej sme išli rovno na vrchol, takže tie pod skalou sme obišli. Fotky sú teda len z archívu. Zaujímavé je, že každý tu pozná tú svoju dieru a o tých ďalších tvrdí, že tam nie sú. Ono sú to viac-menej len také puklinové útvary, lebo tu chýba podzemný zdroj vody, čo by vymlel dlhšie chodby.
Výhľad zo Skríželnej skaly.
Šíp.
Komjatná.
Žaškov.
Z Hrdošskej skaly schádzame úzkym priesmykom s reťazami k najkrajšiemu skalnému oknu. Pred piatimi rokmi tu ešte značkovaný chodník nebol, ani reťaze. Je to taký novoobjavený kút Slovenska, ktorý si všimli aj v Kanade a po zverejnení fotografie skalného okna na internete, ma pozvali do komunity fotografov skalných okien. Je dosť ťažké ho vyfotiť, lebo je vlastne dvojité a musel som ho zložiť zo šiestich obrázkov. Ďalšie tri sa už nedali napasovať kvôli zužujúcej sa perspektíve a tak mi vrchol chýba. Vidno ho iba na čiastkových snímkach.
O tunajšej jaskyni bola napísaná povesť, že sú tu nahromadené poklady a na Jakuba o polnoci sa tu objaví čierny pes, ktorý vás prevedie po chodbách, ale nesmiete sa ničoho dotýkať, inak je s vami amen. Takže, kto má odvahu môže sa tu najbližšie vybrať na Jakuba so spacákom v batohu. Mimochodom, toho čierneho psa som minule videl na Šípe, ale či to bol on, to netuším.
