A tak v prvú májovú nedeľu štartujeme zo sídliska Brezovec zatiaľ len piati, s tým, že cestou sa ešte niekto pridá. Po kilometri sme niekoho stretli, no ten nebol schopný chôdze. Do našej partie nezapadol.
Prvý kopec 700m Brezovec s vysielačom – brezy som však nevidel.
Aj keď trochu fúkal studený vietor, bolo ideálne počasie na turistiku.
Radičiná, Kečky, Kľak, Hrdoš, Kopa, Šíp. To sa zase nachodíme.
Možno sa niekto diví, prečo na Orave sú také pekné lesy. Je to tým, že sa rúbe iba v strede a zboku sa zdá, že tam nič nechýba. V neposlednej rade im prospievajú aj dlhé roky fungujúce ferozliatinárske závody, ktoré im dodávajú potrebné stopové prvky, ako chróm, mangán, železo, vanád atď. V poslednej dobe je to aj kremík, ktorý je tiež dôležitou súčasťou živých organizmov a mobilov.
Aj kúsok Rozsutca sa vystrčilo.
Za nami sú už aj Krnáče, s výškou 800m. Neviem prečo sa tak volajú, či sa tu niekedy nespúšťali na krňačkách.
Tu sa musím vždy dotknúť starého buka, ktorý mi dodá energiu. Možno by sa dal z neho nabiť aj mobil. Má plno záhybov, ale USB tu nevidím.
Kubínska hoľa.
Po vyše hodinke prichádzame k Vendelínovej kaplnke, kde nás čakajú ďalšie dve turistky. A tak nás je už sedem, ako trpaslíkov, Snehulienka sa rozpustila.
Kým som fotil lúku do windows, (lebo v XP ju mám už vyschnutú) nevšimol som si, že Srňacie je už za nami.
Kúsok ďalej sme dobehli ďalšie dve turistky, no išli oproti, tak zostávame v pôvodnej zostave.
Pokryváč.
Tu nám vyrúbali les, aby sme pekne videli Malú Fatru. Konečne, však tie stromy iba zavadzajú a aj tak sú napoly vyschnuté.
Osádka.
Ťažbou dreva vzniklo aj nové pleso, trochu upravia brehy a nemusíme chodiť ani do Roháčov.
Vyšnokubínske skalky a v pozadí Malá Fatra.
Ešte dať asfalt a diaľnica do Malatinej je hotová.
Malatiná.
Tu sme už vo výške 900m na Ostrom vrchu, z ktoréhe ešte vyjdeme na Ostrô a možno si dáme aj ostrô.
Roháče.
Tieto skaly som ešte nevidel, lebo vždy sme ich obišli. Pripomínajú tri lode, tá posledná je ako Titanic.
Valeriána, nie však lekárska ale rakúska.
Na vrchole Ostrého 1102m. Aj keď nie moc vysoko, ale výhľady sú tu pekné.
Pokryváč a Pribiš.
Choč.
Holica
Leštiny, skalky a Dolný Kubín.
Dolný Kubín.
Rozsutec.
Leštiny.
Chata na Varte.
Nízke Tatry.
Ďalej pokračujeme do Malatinej a snažíme sa dostať na cestu vedúcu do Bukoviny. No je tu veľa kopčekov a celú túto časť môžeme nazvať Malatinské krkaháje.
Babia hora.
Osobitá.
Neznámi cyklopútnici.
Konečne sme na ceste, aj keď asfalt sa tu stratil. Bolo treba ju rozšíriť, aby bolo kde ukladať drevo. Po chvíli ma dobehla skupinka cyklistov, no nikto ma nezobral na rúru. Odtiaľto už idem sám, lebo ostatní ešte idú do Borového. Mne to úplne stačí na začiatok sezóny.
Na zastávke autobusu ešte stretávam ďalších našich turistov, no tí išli trochu inou cestou.
Celkovo som prešiel asi 20 km, ale keď ide späť autobus, nepôjdem už pešo. Treba si šetriť sily na ďalšie kopčeky.
Myslel som, že už končím s písaním, no dozvedel som sa smutnú správu, že jeden z nás šiel túto päťdesiatku naposledy. Kremnická ferrata sa mu stala osudnou.
