Pekne na Kriváni, pohroma pod ním.

Písmo: A- | A+

Asi najznámejší a najospevovanejší kopec na Slovensku je práve Kriváň. Neviem čím si to zaslúžil, no určite padne do oka každému, kto sa blíži od Dunaja k Tatrám. (Pokiaľ samozrejme nie je zamračené). A naviac sa z tejto strany javí ako najvyšší.

krivan
krivan 

Svojim podivne vykriveným tvarom zaujme asi podobne ako žena, ktorá je síce pekná ale má nejakú chybičku krásy, napríklad znamienko pri oku. Skrátka do tohto kopca sa už dávno zamilovali aj štúrovskí básnici. Títo práve začali naň organizovať výstupy a tak sa stal národným symbolom Slovákov. Kedysi bol aj na štátnom znaku, teraz ho môžeme vidieť na niektorých minciach. Tradícia každoročných výstupov zostala zachovaná a posledný bol práve teraz v sobotu.

Národné povedomie však už asi nie je také silné ako u Štúrovcov a aj samotný Kriváň akoby symbolizoval pokrivenú demokraciu a život v tomto štáte. Mnoho ľudí určite nie je hrdých na štát, ktorý im zobral prácu, donútil ich odísť do cudziny alebo nechal žiť z almužny. „Nech hoc aj skapú tam pod svojim Kriváňom“ by možno povedal niektorý z tých básnikov, keby ešte žil.

A tak som zhrnul zopár drobných na autobus aby som sa vypravil s turistami na tento bájny vrch. Cestou sa však dohadovali, kde kto pôjde a rozdelili sa do viacerých skupín. Zaujímala ma tá prvá, čo išla na Kriváň. Autobus zastal na Troch studničkách a vystúpili sme. Myslel som, že nás bude desať, dúfal som, že aspoň päť a keď som sa poobzeral, zistil som, že som jeden v skupine. Tak som sa zvolil za vedúceho a vybral sa v hmle hľadať cestu pomedzi chaty. Samozrejme som trafil tú zlú a zamotal sa niekde v rúbanisku v domnení, že značky boli odvezené aj so stromami. Hmla sa začala pretrhávať a v kopci nado mnou sa objavil Kriváň. „Tak idem dobre,“ pomyslel som si a poď ho do kopca, však niekde sa tie chodníky spojiť musia. Lenže v ceste stála banálna prekážka – tráva. Čoraz vyššia a mokrejšia. Keď už mi žblnkala voda v topánkach do spevu mi nebolo. Musel som sa vrátiť. Nadol sa ide síce lepšie, ale tie konáre, malinčie a žihľava, všetko jedna chamraď, škoda hovoriť.

rubanisko
rubanisko 
torzo2
torzo2 

Konečne nachádzam smerovník a rozmýšľam, či to dnes ešte rozchodím. 3.45h. na vrchol, hodina prešla a stále na tom istom mieste. Ale objavili sa nejakí ľudia a tak sa pridávam k nim a ide sa. Chodník vedie spočiatku lesom, alebo lepšie povedané torzom lesa a má stále rovnaké stúpanie.

T1
T1 
torzo
torzo 

Nálada sa zlepšuje až keď dosiahneme pásmo kosodreviny, kde má krajina konečne normálny vzhľad. Zaujímavé je, že popod kosodrevinu rastú muchotrávky, čo som ešte nevidel.

muchotrávka
muchotrávka 
limba
limba 

Stúpajúca hmla postupne odkrýva končiare Západných Tatier a tiež celý nizkotatranský hrebeň. Chvíľu zaváhania pri fotení a už zase nevidíme nič. Takto nás to nacvičovalo počas celého dňa. Chvíľu pekne, chvíľu hustá hmla, ako v horrorovom filme.

nt
nt 
zt
zt 
turistka
turistka 
kk
kk 

Keď sa vytratila aj kosodrevina, chodník už stúpal len skalami cez Krivánsky žlab, kde bolo možné nabrať si vodu. Rýchlo dopíjam tú čo mám ešte v PET fľaši a tankujem novú. Trvalo to dosť dlho, lebo voda len kvapkala zo skaly. Po asi tridsiatich metroch bol však normálny vodopádik. Teraz som nevedel či tú nakvapkanú vyliať alebo si nadávať do blbcov. Tu sa už začala premávka zhusťovať a prichádzalo veľa Čechov a Poliakov. Slováci boli asi deň predtým, keď bol ten národný výstup. Vypadalo to tu ako lezúce mravce medzi kopami štrku.

kk
kk 
cesi
cesi 
voda
voda 
mravce
mravce 
od
od 
t2
t2 

Konečne je tu oddych na križovatke zelenej a modrej značky, vo výške 2120 m. Rýchlo som vypočítal, že ešte máme 375 výškových metrov. Nie je to veľa, ale únava spôsobila, že už chôdza nebola taká rezká, aj keď chodník bol miestami vydláždený a časom sa menil na schodisko z veľkých balvanov. Nemalo však predpísaných 17 cm, ako to káže norma EU.

schod1
schod1 
schod2
schod2 

Po asi pol hodinke sa dostávame do sedielka Malého Kriváňa. Otvára sa opona z hmly a začína ďalšie dejstvo predstavovania Tatier, vrátane zeleného plieska. Je to ozaj nádherné divadlo. Fotoaparáty sa skoro zavarili a z pamäťových kariet sa možno aj dymilo.

opona
opona 
pleso
pleso 
tatry
tatry 

Ostával už len posledný úsek na samotný vrchol. Iné kopce tam už bývajú zaoblené, no Kriváň je tam najstrmší. Vyšťaví človeka do poslednej kvapky a chôdzu treba zmeniť na lezenie štvornožky. Ľudia išli ako neandertálci, akoby ešte neexistoval človek vzpriamený, každý liezol ako vedel. Žiadne pomôcky typu ferrata tam totiž nie sú. Skaly sú ešte k tomu vyhladené ako detská kĺzačka. Na jednej strane je síce pekné, že prírodu nenarúšajú žiadne železá ale na takomto hojne navštevovanom kopci by sa asi zišli aj preto, že tu zavítajú aj neskúsení lezci. Naviac by jednoznačne vytýčili trasu a ľudia by tu neboli rozlezení ako cigáni na smetisku.

lezenie
lezenie 
le
le 
lez
lez 
leze
leze 
lezen
lezen 

No konečne je tu vytúžený vrchol tak často ospevovaného Kriváňa, s výškou 2495 m.n.m. Momentálne sa tu však nespieva, neveje zástava a nemáme ani borovičku. Posedáva tu asi päťdesiat ľudí a ťažko je prejsť pomedzi nich. Dosť malý kopec na jeho významnosť. Treba si dávať pozor, lebo severná strana je riadne strmá a jeden chybný krok stačí na pád do neznáma. Najvyšší bod zdobí pekný drevený dvojkríž. Nikto asi nezráta, koľko sa pri ňom už vyfotilo ľudí. Ani dnešný deň nie je výnimkou a je tu ako vo fotoateliéri. Pozornosti objektívov neujdú ani sem-tam sa objavujúce kopce. Na výhľady do diaľky však šťastie práve nemáme. Takže ostáva len niečo prejesť a vydať sa dolu, lebo počasie je nevyspytateľné.

vrcholec
vrcholec 
vrchol
vrchol 
vrch
vrch 
kriz
kriz 
pohlad
pohlad 
oblaky
oblaky 
Obrázok blogu

Z rázcestia idem teraz po modrej smerom na Štrbské pleso. Na rozdiel od výstupu vedie dláždená cestička krásnym prostredím pripomínajúcim skôr záhradu. Kochať sa môžeme až dolu k Jamskému plesu.

Obrázok blogu
tt
tt 
kvet
kvet 
zahrada
zahrada 
strbske
strbske 
za
za 
Obrázok blogu
zahra
zahra 
koso1
koso1 
chodnik
chodnik 
T3
T3 

Tu nastáva obrat a krajina sa ako mávnutím čarovného prútika mení na pustatinu so suchými pováľanými stromami. Človek by neuveril, že to je skutočnosť a nie scéna zo zakliatej krajiny.

bb
bb 
značka
značka 
sp
sp 
strom1
strom1 
most
most 
dreva
dreva 

Tak dopadli Tatry naše malebné.

strbave
strbave 

Štrbské pleso

horec
horec 

Horec luskáčovitý

Skryť Zatvoriť reklamu