No práve vtedy pršalo a ešte k tomu som bol v zahraničí, tak sa nedalo prísť. Ako náhradu, som si zvolil prvú septembrovú sobotu, keď bolo pekne a bol som doma. Ťahalo ma tam preto, lebo kedysi bol tento kopec z 90% zalesnený, no teraz je taký, akoby sa vrátil od holiča, ale opitého, lebo je vystrihaný kadejako. No pre mňa sú dôležité nové výhľady, hlavne na severnú stranu, čo donedávna neumožňovali stromy. Najjednoduchšie je prísť autom do Liptovskej Anny z Ružomberka, nie z Malatinej, odtiaľ jedine Land Roverom, no a potom vyjdeme ľahko rovno hore. Chodník je dobre značený zelenou farbou.
Pravnáč z Anny. Túto fotku som odfotil pred dvoma rokmi, cestou na Čerenovú skalu.
Prvé, na čo naďabíme, je zrúcanina starého kostola, no ten si nechávam na spiatočnú cestu, lebo treba ísť hore, kým je pekne. V dnešnej dobe je počasie ako čínske náradie, nevydrží ani pol dňa. Okolo kostola sú pekne nastavané autá, akoby ho obliehali Turci.
Chodník pokračuje krajom lesa, kde rastú ozdobné bedle.
Pod vrcholom je na chodníku veľká diera, no neviem, či je to brloh alebo jaskyňa. V mape je aj nejaká vyznačená. Brlohy sa zatiaľ v mape neznačia, aj keď by to bolo dobre, kvôli medveďom.
Po hodine aj štvrť dosahujem vrchol a zatiaľ som stretol len jedného človeka a dve srny.
Teraz rýchlo nafotím okolie, ktoré predtým nebolo vidno.
Liptovskú Maru bolo vidno aj predtým, no nie je to tá dvojnohá, ale veľká mláka.
No a do partie k Mare je tu ešte Anna.
Než som sa stihol zobzerať prišla hore skupinka turistov z Trenčína a čochvíľa sa pridali bicyklisti.
Ešte pohľad na Bešeňovú a môžem sa pustiť do doliny.
Drevený kríž na vrchole má zvláštnu povrchovú úpravu, akoby bol vytlačený na 3D tlačiarni.
Túto fotku som síce fotil ja, ale nie mojím aparátom a tak som si ju požičal z albumu trenčianskych turistov.
Čerenová skala
Posledný zostal na rade kostolík z 13. storočia. Podrobnosti o ňom by som musel od niekiaľ odpisovať a to nás učili v škole, že sa to nemá.
Nakoniec ešte pohľad na Pravnáč z Čereňovej skaly.
