Tentoraz som si zacestoval vlakom do Považskej Bystrice. Ráno to nezačalo dobre, pretože autobus, čo nás mal doviezť k rýchliku neprišiel, lebo sa pokazil a to sme mali rezervu len 9 minút. Našťastie poslali náhradný, ktorý však meškal 11 minút. Šofér však pochopil, že nesmie pustiť nohu z plynu, inak to nestihneme. Sedel som vzadu, no myslím že podľa zvuku motora, aj tento by potreboval generálnu opravu. Triaslo ma tam ako zemiaky na triedičke, no hlavne, že sme sa viezli, aj keď som bol viac v lufte, ako na sedačke. Keď otvoril dvere, vybehli sme ako ovce z košiara, ale nebežali sme dlho, lebo zozadu sa ozvalo: „ Nebežte, rýchlik mešká 10 minút.“ To mi tentoraz hralo do karát, lebo aj tak v Považskej bolo treba čakať hodinu na autobus. Ten ma potom doviezol na začiatok Počarovej. Vyčarovali tu zvláštne skaly, ktoré sa volajú Prečínska skalka. Vidno ju už z cesty a tak som vedel, že dnes topánky moc nezoderiem, celá túra mala možno dva kilometre. Skaly pripomínajú český Adršpach, len v miniatúrnom prevedení. Najzaujímavejšia je Prečínska ihla, ktorá však tvarom pripomína niečo zo zoologickej záhrady, tentoraz v oveľa väčšom prevedení.
Aj cesta späť bola krátka, ale blatistá. Pre zmenu som sa vracal cez Rajec, kde chodí vláčik podobný oravskému.
