Roháčske plesá.

Pekná jeseň mi nedá spať a babie leto na horách priam čaká, kedy sa tam objavím s aparátom. Všetko sa však nedá stihnúť a tak som rýchlo zaradil do svojho plánu Roháče, ktoré nemožno vynechať.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Najčastejšie chodievam na plesá, lebo pri vodnej hladine všetko zachytím dvojnásobne, nehovoriac o tom, že po ceste je ešte aj vodopád. No aj to nestačilo. Pridal som k tomu Smutné sedlo, nech vidím niečo aj zhora.

Auto bolo treba odstaviť pri vleku v Spálenej, lebo vrchnejšie parkovisko zatvorili. Tri eurá bola pokuta za to, že ďalej idem pešo, lebo že vraj „lanovkárom“ to odrátajú z ceny lístka. Najhoršie sa ide po asfaltovej ceste na Ťatliakovu chatu, preto som zvolil smer tak, nech mám dlhšiu časť hneď ráno za sebou. Našťastie mi už po hodine chôdze točili pivo v bufete. Bolo však také studené, že polovicu som si musel preliať do plastovej fľaše a vziať zo sebou. Zrejme mali sud namočený v blízkom plese.

Ťatliakovo pleso.

Kým sme sedeli v krčme, vyšlo slnko a Smutnou dolinou sa nám šlo hneď veselšie, no teplo nebolo. Leto je preč. Darmo sa nevraví, že Tereza dáva letu železá a veru na druhý deň slávila.

Ej, z tej piť nebudem, zase studená.

Smutná dolina je asi preto, že tu málokedy svieti slnko. No v poslednej tretine predsa vyšlo a bolo treba sa schladiť prvým snehom. No aby sme sa toľko netešili, rozfúkal sa silný vietor, čo v predpovedi nebolo.

V sedle veľa ľudí nebolo, no po vrcholcoch liezli ako mravce za cukrom. Ostrý Roháč a Plačlivô sú ako dvojičky, sú to tie povestné rohy, podľa ktorých majú Roháče meno. Volovec zase vraj preto, že tam pásli kedysi voly. Teraz sa pasú kamzíky, no v doline bol len jeden, zrejme ho vyhnali silnejšie samce počas ruje.

Myslel som, že toho uvidím zo sedla viac, no iba za Volovcom sa objavil Červený vrch. Hrebeňovka dnes v pláne nebola a tak zostalo len nazrieť na Liptov, kde dominoval Baranec a Baníkov z ich strany. Z Poľska tiež nič moc, len čo stále chodili SMS-ky, že vitajte.