Takým kopcom je napríklad Ostrý vrch nad Malatinou. Žiadne skaly, žiadny vodopád, žiadna zrúcanina hradu. Ani ovce sa nepasú, lebo je ešte sneh. Sem-tam zajac prebehne, v snehu iných stôp niet. Kopec má výhľad len na jednu stranu, pohľad na Liptov je akoby zakázaný.
Za mrazivého slnečného rána som vyrazil z Maľcova popri ovčínoch a hneď na začiatku sa objavil zasnežený Choč. Dalo by sa naň dívať dlho, no mráz ma nútil zahriať sa hore kopcom.
Ani Rozsutec sa nedal zahambiť, no ten bol dosť ďaleko. Doprava je potom Kubínska hoľa a Roháče. Tie boli však v oblakoch, okrem Sivého vrchu.
Až do pol kopca bolo cítiť čerstvo rozbalený balík sena. Keby som bol baran, tak by sa mi tak zbiehali sliny, že by som si nemohol ani rúško založiť, hneď by bolo mokré.
Na ľavej strane kopca je výbežok, ktorý má v starej mape meno Zápač a je na ňom kríž. Tak som šiel najprv tam, lebo je to aj miernejšie a netreba hneď z jari začínať strmo. Kríž je tak precízne spravený, že aj na ramenách sú striešky.
Odtiaľto vidno Malatinú ako na dlani a keď príde na budúci rok k sčítaniu domov, stačí si tu dať stolík a notebook a je to za chvíľu hotové.
Od kríža pokračujem na vrchol Ostrého vrchu, za ním je ešte jeden kopec s menom Ostrô, na ten však dnes nejdem. Toľko je tu tých ostrých, že by bolo treba si dať niečoho ostrého. Keď som tu bol nedávno, tak ma napadlo, že by sa sem hodila vyššia rozhľadňa, z ktorej by bolo vidno na všetky strany. Iba prejdem kúsok a ozaj vidím rozhľadňu, no maličkú. Tak sa rýchlo ponáhľam, pozrieť, čo sa to tu objavilo.
Keď vylezieme hore po šrankoch, tak sa nám naskytne takáto panoráma. Sme vo výške asi 1000 m.n.m. + 5m.
Dá sa tu aj sedieť, no začal fúkať studený vietor a musel som hneď liezť dolu, kým mi ruky úplne nezmrznú.
Cestou nadol sa chvíľu vyjasnilo a bolo teplo, no potom prišiel znovu taký studený vietor, že sa to podobalo na kryoterapiu a rýchlo som bežal nadol, nech úplne nezmrznem.
