Je pravda, že v jeseni tam už nekvitnú žiadne kvety a na kosodrevine je stále zelené ihličie, no každé ročné obdobie má svoje čaro.
Ráno, ešte za šera vystupujeme z autobusu v Zázrivej, na križovatke do Bielej. Niektorí išli radšej autom, lebo v poslednej dobe sú autobusy terčom útokov nákladných áut. Ja som si tiež radšej presadol na pravú stranu, no potom som si spomenul, že je sviatok a nákladiaky toľko nebehajú, tak sa vraciam na ľavú.
Biela je dosť dlhá dedina a dobre si zahrejeme podrážky, kým ju prejdeme. Kúsok hore kopcom sa treba pozrieť doprava a kto má dobré oči vidí tam vodopád Padacia. Je dosť vysoký, no vody tam netečie veľa.
Ďalej pokračujeme prevažne bukovým lesom až na bývalú chatu pod Rozsutcom. Kúsok odtiaľ je sedlo Medziholie, kde bol kedysi prístrešok. Teraz sú tam len dve biedne lavičky. Chcelo by to krátky oddych, no začal fúkať vietor a vrchol Rozsutca je zahalený v oblakoch. Ideme preto radšej ďalej bez zastávky po červenej značke.
Oproti je Stoh.
Teraz nám zostáva už len najstrmší úsek, zaistený rebríkmi a reťazami. Hocikedy tu vidím ľudí, ktorí sú možno prvýkrát na väčšom kopci a vôbec by tadiaľto nemali chodiť. No asi majú radi adrenalín a jeho hladina je tým vyššia, čím sú skaly mokrejšie. Ešte horšie je to na Malom Rozsutci, kde sú skaly od davov ľudí úplne vyhladené a namastené ako lopár na slaninu. Zišlo by sa ich po sezóne prekefovať jarovou vodou.
Neviem, kto a akým spôsobom, tu tieto rebríky vytrepal, ale sú tu už roky. Len zaujímavé je to, že väčšina turistov ich obchádza, lebo sa im zrejme nechce pri lezení zohnúť.
Cestou nahor musím čo najviac toho odfotiť, lebo zdá sa, že z vrcholu nebude nič vidno. V polovici kopca stretávame druhú časť turistov, čo išli autami a už sa vracali nadol.
Hrebeň Malej Fatry.
Medziholie.
Pohľad smerom na Kubínsku hoľu.
Hrčova Kečka.
Osnica.
Stoh.
Pohľad smerom na Kraľovany.
Stoh.
Medziholie.
Biela.
Zázrivá.
Detail Bielej.
Lysica.
Osnica a Choč.
Zlé predpoklady sa naplnili a zoznam všetkého, čo nebolo vidno sme mali pekne predložený, ako na tanieri.
Naviac ešte fúkal silný vietor, ktorý v predpovedi nazvali búrlivý. Nikto hore ani nejedol a nepil, lebo by mu to vietor z ruky vyfúkol. Tak sa vrchol Rozsutca stal jedným z mála miest na Slovensku, kde sa nepije. Aj napriek tejto nepriazni tu bolo dosť veľa ľudí. Zostalo nám teda, len sa ponáhľať rýchlo o kúsok nižšie. Kde bolo o poznanie príjemnejšie.
Teraz by malo nasledovať posedenie na pive v chate pod Rozsutcom, no tá už dávno zhorela, tak pokračujeme rýchlo do Zázrivej chytiť poludňajší autobus.
Aj keď sme mohli zísť niekde na druhú stranu, kvôli krátkym dňom a štvorhodinovej pauze medzi spojmi sa po šiestich hodinách vraciame do Bielej, miestnej časti Zázrivej, bez krčmy. Do kroku nám vyhrávala v rozhlase dychovka a oznámili, že niekto umrel. Asi niekto z posledných obyvateľov, lebo cestou sme nikoho z miestnych vo dvore nevideli.
