Pred dvoma rokmi sme išli z Ludrovej, teraz sme to skúsili z opačnej strany, teda z Lúžnej. Cesta sa nám však predĺžila o ďalšie 3 km, pretože z Liptovskej Osady ráno nešiel autobus.
V Lúžnej majú Nízke Tatry takpovediac za humnami, no stále máme pred sebou ešte kus cesty. Salatín totiž leží osamotene, oproti hlavnému hrebeňu.
Dedina je povestná salašníctvom a tak tu majú aj svoju mliekáreň.
Na osvieženie fotím pri ceste fialky trojfarebné, ktoré našťastie nie sú zaprášené ale pekne zarosené.
Jeden zo salašov, momentálne opustený.
Po dvoch hodinách rezkej chôdze sa konečne z lesa vynoril Salatín.
Východzím bodom je Ráztocké sedlo, kde pre zmenu fotím zase fialky žlté.
Potom už nasleduje strmé stúpanie, ako na strechu. Mal som aj obavy, ako to dopadne v tom teple ale našťastie nás pred slnkom väčšinu cesty chránili stromy a kosodrevina. No z čiapky som aj tak mal o chvíľu na hlave mokrý vecheť.
Tunajšie vápencové skaly sú sfarbené do červena, asi má na tom zásluhu prímes železa. Takže vlastne zhrdzaveli. Zvláštne je, že susedná Červená magura má skaly biele.
Pohľad do doliny mi však náladu nezlepšuje, na svedomí to má nedávna kalamita.
Preto sa radšej dívam pred seba.
Otočenie vľavo však nie je na zahodenie, zaslúžila sa o to Veľká Fatra.
A tu Lúžna.
No a ako sa tak obzerám, zrazu sa ocitnem zoči-voči vrcholu. Ešte chvíľa a sme chvalabohu na ňom. Ja som väčšinou posledný, vyhovorím sa vždy na fotenie, zaberie to nemálo času, hlavne to automatické zaostrovanie.
Naposledy mi tu spadla krytka z objektívu do kosodreviny a naivne som si myslel, že taraz ju nájdem. No naďalej budem bez nej, lebo stojí 12€. Pritom je to podobné ako vrchnák od mlieka, akurát čierne . Teraz je však čas na panorámu. Niekde v diaľke sa zjavil aj Kriváň, či už spomínaný Choč.
Trochu tu vo výhľade prekáža kosodrevina, padli tu návrhy, že ju teba prerezať ale ochranári by určite boli proti. Češi by to vyriešili ľahko. Postavili by rozhľadňu. U nich je to tak, čo kopec to rozhľadňa.
Od Sidorova až po Rozsutec.
Vlkolínec
Vzadu Chopok
Poludnica, Siná a Krakova hoľa.
Liptovská Mara a Západné Tatry.
Ešte zápis do knihy a ide sa dolu. Tento raz po zelenej – smer Malý Salatín.
O chvíľu je Salatín za nami, je čas na nedeľňajší rezeň.
Pri rozkvitnutom žltohlave si fotím konečne celé Chočské vrchy.
V Malom Salatíne sú aj nejaké jaskyne, nič sme však nenašli, lepšie povedané ani sme nehľadali, aj keď by sa nám patrilo schladiť v tom teple.
Chvíľami je to ako prechádzka parkom, no potom je tu kalamita.
Ludrová je na dohľad, no v sedle pod Kohútom strácame značku. A tak sa po pamäti púšťame lesom.
Miestni obyvatelia nás ešte navigujú k nejakej smradľavej vode ale my ideme radšej na pivo, kým je otvorené, lebo už tuším, čo nás čaká na ružomberskej stanici.
ZATVORENÉ.
P.S. predsa len bol jeden stánok otvorený.
