Oproti pôvodnému plánu sme sa na Sidorovo vydali priamo z Ružomberka. Miestna turistka nás zaviedla do záhradkárskej osady Kosovo, blízko agroturistického strediska Gejdák. Odtiaľ sme pokračovali po zelenej značke do Vlkolínca. Tu si môžeme poobzerať krásne drevené chalupy, ktoré sú zaradené do UNESCO. Bol tam otvorený aj nejaký bufet, v ktorom však mali bohužiaľ iba kávu, čo ma nepotešilo. Z hornej časti Vlkolínca pokračujeme na lúky a napájame sa na červenú značku. Strmým chodníkom sme vystúpili na vrchol Sidorova, do výšky 1099 m. Aj napriek nepriaznivej predpovedi počasia boli ešte celkom obstojné výhľady a namiesto dažďa chvíľu padali drobné krúpky. Po krátkej prestávke ideme nadol hrebeňom po červenej značke pekným zmiešaným lesom. Na pol ceste sa nachádza Veľká skala, ktorá sa volá aj Vlčí zub a je z nej úžasný výhľad na Liptovskú kotlinu. Potom prechádzame okolo starého vysielača a po chvíli sa ocitneme na mieste pre odpočinok s gabiónovým krbom. Tu si môže každý poopekať, čo si zobral zo sebou. Kedysi tu bolo doskočište pre skokanský mostík. Potom je už kúsok odtiaľto kalvária, čo už nasvedčuje tomu, že sme späť v Ružomberku. Celková dĺžka trasy bola 15 km s prevýšením 680m. Dážď nás nakoniec obišiel a dáždniky sme ani nepoužili.
