Nebolo to inak ani tento rok a tak na 9. mája vyrážam autom do Vrátnej. Naposledy si pamätám, že sa niekde v novinách chválili, že parkovisko na konci doliny, je jediné neplatené v širokom okolí. Pre istotu som si však nejaké mince zobral do vrecka. No po príchode na miesto svietila na displeji plechového vyberača daní okrúhla suma 10€. Strážca ma informoval, že peniaze to neberie, stačí vraj zosnímať QR kód a je to zaplatené. Aj keď som si nedávno kúpil už taký mobil, čo vyzerá ako malý televízor a dokáže aj fotiť, nešlo mi do hlavy, ako to zaplatí, keď mám kredit len 2€. Našťastie sa to dalo zatiahnuť v bufete papierovou bankovkou. Drobné sú už pomaly k ničomu, hlavne tie medené. Nástup do kopca je tu riadne strmý, naposledy som to šiel pešo, no teraz idem lanovkou, aj preto, že pri fotení rengenom mi zistili, že mám zodraté koleno a v kĺbe mi behajú myšky. Jeden môj kolega hovoril, že dnes je lekárska veda na takej úrovni, že keď človek, aj keď mu nič nie je, ide k doktorovi a vždy mu voľačo zistia. Napríklad, mne zistili, že mám artrózu, sklerózu, skoliózu a paradentózu. Taktiež zvýšený cholesterol, čo by až tak nevadilo, ale že mi pláva v oku. Potom má človek strach, vôbec sa pustiť do kopca. A tak ďalších 16€ dám na lanovku, ktorú tu volajú výťah, asi kvôli tej strmine alebo že vytiahne kopu peňazí z peňaženky, čo pomaly ani na pivo ti nezostane. Na druhej strane však veľmi ľahko prekonáme stúpanie 750 m a sme na hrebeni.
Zo Snilovského sedla mierim rovno na Veľký Kriváň, čo je najvyšší vrch Malej Fatry. (1709 m) Za chrbtom sa objavil Rozsutec.
Po trištvrte hodine som na vrchole a je tu čo pozerať. Z vrcholu Kriváňa je kruhový výhľad a okrem množstva kopcov a pohorí vidíme Martin, Žilinu a niektoré obce v povodí Váhu, či na Orave. Najvzdialenejší vidno Kľak a Babiu horu. Najkrajší je pohľad na Rozsutec a Krpeľanskú priehradu. Chodí tu veľa ľudí, pretože prevýšenie od stanice lanovky je len 219 m.
Z Veľkého Kriváňa pokračujem smerom na Malý.
Malý Kriváň sa skladá tiež z viacerých vrcholkov. Cestou do sedla Bublen ma však začalo pichať v kolene a tak rozmýšľam, že namiesto Malého Kriváňa pôjdem na menší kopec. Rozhodnutie padlo na Koniarky, ktoré sú v bočnom hrebeni.
Názov sedla Bublen zrejme pochádza od neďalekej bublajúcej vody.
Na Koniarkach však niet žiadnych ľudí a kde nie sú ľudia, sú medvede, ktorých už počujem mrmlať za každým kriakom. Neskôr som zistil, že mi to vŕzgajú topánky. Ale aj tak zo zeme trčí nejaká výhražná päsť a tak sa predsa len vraciam späť k lanovke.
Skaly na Rozsutci sú dnes nejaké čierne, asi smútia za ľuďmi, pretože v tomto období je tam vstup zakázaný.
Vedľa Koniarok sú Kraviarky. Kopce sú pomenované asi podľa toho, kde sa čo páslo. Teraz by sa všetky mali volať Medvediarky.
Aj Malý Kriváň so svojimi čiernymi skalami pripomína skôr Tatry.
Obedňajšia prestávka za Pekelníkom.
Po tri a pol hodine sa vraciam do Snilovského sedla. Keďže som prešiel dosť málo, idem ešte na Chleb, veď je to čo by kameňom dohodil.
Na vrchole Chlebu som za pol hodinky a odtiaľto sú tiež pekné výhľady, aj smerom na Oravu. Dokonca aj počasie sa ešte vylepšilo.
Po šiestich hodinách sa už veziem lanovkou dolu. Prešiel som síce len 8 kilometrov, no na tomto kúsku bolo ozaj čo vidieť.
