V poslednej dobe sa začalo viac orientovať na východ, nuž aj my sme sa tam vybrali. Na rade boli Slanské vrchy. Je to sopečné pohorie, tiahnuce sa od Prešova až po Slanskú Hutu, čo je kúsok od maďarských hraníc. Jednotlivé časti sú: Šimonka, Makovica, Mošník, Bogota a Milič. Rozhodnutie padlo na Šimonku, lebo to pekne znie a je aj najvyššia. My zvyknutí na dvojtisícovky a tu ledva 1093 m. Za tých pár miliónov rokov sopky zhasli a spľasli. Východiskovou obcou bola Zlatá Baňa. Zlatých baní majú niektorí ľudia na Slovensku viacero, ale táto je normálna s domami. Na začiatku zelenej značky bol smerovník Temný les, asi z doby temna, ale to je aj dnes tak. Ani počasie nebolo bohvieaké. No ale kúsok odtiaľ nás zaujal drevený megafón a mysleli sme, že je to pozostatok z nežnej revolúcie, keď sa kričalo na námestí, no tabuľa vravela, že to treba počúvať zvuky lesa. To sa však nedalo, lebo vedľa sa opekali špekáčky a bola tam veľká vrava a dym išiel do tej trúby. Tak sme sa pobrali ďalej po blatistej ceste a pekne nám to mľaskalo.












Pekným lesom s miernym stúpaním sme vyšli až do sedla Grimov laz. Je tu na lúke studňa, kaplnka a lavička. Čakal som, že tu prídu bratia Grimmovci a porozprávajú nám nejaké rozprávky, no neboli tu. A tak pokračujeme hrebeňom po červenej a žltej značke ďalej.
Čochvíľa je tu ďalši smerovník a ten nás už navedie rovno na Šimonku. Počasie sa trochu vylepšilo no do diaľky skoro nič nevidno a Tatry sú tiež v nedohľadne. Tak len si oddýchnuť a pomaly ísť dolu.











Pôvodne sme sa rozdelili na 3 skupiny. Prvá išla už z Dubnických baní, druhá na Hermanovský hrebeň a tretia, v ktorej som bol ja, na Dubník.



Na Dubníku stojí vysielač, ktorý má výšku 318 m a je najvyššou stavbou na Slovensku. Dobre by sa zhora rozhliadalo, ale hore by som ani nevyliezol. Aj tak tam nikoho nebolo. Od zavretej brány sme teda išli už po asfaltovej ceste do Zlatej bane vyše 7 km. Však čo sa budeme tárať po tých zablatených cestách.



Predtým než sme išli na kopce, sme navštívili Dubnické opálové bane a to konkrétne štôlňu Jozef. Kedysi tu ľudia pracovali, síce v zlých podmienkach, ale za slušný plat, my sme sa teraz len pozerali a počúvali a platili sme my.
Opálové bane, nachádzajúce sa v Slanských vrchoch pri obci Červenica,sú jediným náleziskom drahého opálu v Euroázii. Štôlne v dĺžke 35 km sú vytesané v andezite a bane boli zatvorené v roku 1922 ako nerentabilné, pretože opál bol lacnejší z Austrálie. Dnes už prebieha len povrchová ťažba a štôlne slúžia ako múzeum. Prehliadka trvala vyše hodiny.
Drahý opál, ktorý sa ťažil v Opálových baniach v Dubníku bol známy už od konca 16. storočia. Najväčší opál menom Harlekýn našli v roku 1775, vážil 594 g a ohodnotili ho na 700 tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni. V dobách najväčšieho rozmachu sa ťažilo 5 kg drahého opálu za rok.




























