Veď napríklad taký maratón vyžaduje roky tréningu, no na turistiku môže ísť hocikto, ibaže ten netrénovaný pocíti ďalšie dni, čo je to svalovica. A práve na tomto výstupe idú vedľa seba začiatočníci i starí harcovníci. Oproti iním rokom bol tento taký skúpy na sneh, že ho nebolo temer nič ani na vrchole. Pár zľadovatelých úsekov sa dalo aj obísť.
Štartujeme tradične ešte za tmy z Dubovej. Za celý deň sa však všetci nestretneme, lebo niektorí idú z iných strán a v rôznom čase. Aspoň sa tak nenahromadí naraz veľa ľudí na vrchole. Autobus nás konečne zaviezol až do dediny, lebo po iné roky ju kvôli množstvu áut obišiel. Aj miesta bolo viac, asi už stratil dôveru a väčšina šla autami. Ku podivu cestovalo s nami veľa detí v chabých čínskych bundičkách, čo ma vzhľadom na veľký mráz dosť prekvapilo.
Na Poľane práve stíhame východ slnka, ktoré padne vhod v tomto mraze. Bolo mi divné, prečo sa niektorí už vracajú z vrcholu a nepočkali na slnko. No, že vraj tam bola veľká zima.
Po chvíli sa už otvárajú prvé výhľady a jasná obloha dáva predpoklady, že dnes bude čo fotiť. Konečne sa mi prthne šnúra predchodzích zamračených vrcholov.
Na vrchole je to už ako na mravenisku a fotiť sa dá len po okrajoch. Nálada je oproti iným rokom nejaká horšia. Nikto si ani nezaspieva. Zrejme ešte nestihli toľko vypiť. Začul som aj šomranie, že ani odznaky sa hore nepredávajú, no mne to nevadí, nie som zberateľ. Radšej nazbieram do aparátu čím najviac fotiek. Zisťujem však, že smerom na východ sa fotí ťažko, lebo slnko je nízko a svieti rovno do optiky. Opačným smerom je to však skoro ideálne, vidno do diaľky aj cez 100 km.
Kubín s hoľou
Roháče
Liptov
Liptovská Mara
Veľká Fatra
Malá Fatra
Rozsutec
Kľak
Orava
V diaľke Babia hora
Poruba a Veličná
Jediný nebezpečný úsek
Ešte prianie do nového roka a môžeme ísť na kapustnicu.
