Neviem si predstaviť, že by sa Kubín volal Oravský svätý Kubín. To by vyzeralo, akoby nás pripojili k Vatikánu. V Anne sa nachádzajú ruiny starého kostola, no tie ma až tak nezaujímali, skôr ma zaujala skala, čnejúca nad dedinou. Volá sa Čerenová. Čereň podľa ľudového názvoslovia je druh rybárskej siete. Podobnosť zo skalou je možno náhodná, no z toho vyplýva, že Liptovská Mara tu bola už v stredoveku, inak načo by im boli siete.
Sestrčskou dolinou bolo treba ísť autom, lebo na bicykel je už zima. Vedel som, že pri Malatinej je cesta rozbitá, no obavy boli skôr z toho, aby oproti nešlo nejaké SUV, že či sa obídeme. Na jednom SUV som videl minule prstom napísané: „Keď mám malého, kúpil som si aspoň veľké auto“. No oproti nešlo žiadne a až pred Bukovinou som zistil, prečo. Cesta tam bola japonského typu „samayama“. Prechádza tam totiž aj cyklotrasa, tak nech vytrasie aj Liptákov. Myslel som si, že do zabudnutej poslednej dediny na Liptove nikto nepríde, no opak bol pravdou. Bolo tam už zaparkovaných asi 50 áut. Ľudia keď dostanú kolesá, rozlezú sa ako šváby.
Ešte, tu som sa rozhodoval, či ísť na Pravnáč, alebo Čerenovú. Nakoniec vyhralo to druhé, v domnení, že tam nie je značkovaný chodník (podľa mapy). No aké bolo moje prekvapenie, keď sa na borovici leskla červená značka. Potvrdila to aj „mapa.cz“ v mobile. Nebolo teda divu, že oproti mne išli húfy ľudí, možno ešte ich bolo viac, ako včera v Lidli. Akurát boli bez košíkov. Najprv sa šlo mierne lesnou cestou, no potom sa chodník stočil strmo pod skalu.
Pod Čerenovou skalou.
Susedný Pravnáč.
Po ¾ hodine vychádzam na vrch skaly a samozrejme niet si ani kde sadnúť, iba ak sa zavesiť na kríž. V českej mape má toto miesto názov Jánošíkov stôl, no stoličiek nikde. Zaujímavé, že turisti museli zrušiť všetky akcie, kde zvyčajne chodí 10-15 ľudí, no tu ich je 10x toľko. Preto rýchlo pofotím, čo sa dá pomedzi hlavy a pôjdem dole.
Anna.
Mara.
Západné Tatry.
Sivý vrch.
Nízke Tatry.
Chopok.
Liptovský svätý Mikuláš.
Dobre by bolo, poležať pod borovicou, no o chvíľu sa začne stmievať a začalo aj primŕzať. Taká je už zima a najlepšie je ležať pri peci.
Dolu som zbehol za 25 minút a tak si idem ešte pozrieť ten kostol, čo vraj zhorel v roku 1805.
Šťastie, že čo zhorí nezhnije. Nová zvonica bola postavená v r.1997.
Túto kamennú krstiteľnicu vykopali z ruín. Do kostola sa ľudia nejak netlačili, aj keď podľa nového predpisu môže byť naplnený na 50%. No neviem, či je to aj vrátane duchov.
Ešte si pozriem nejaké drevenice a celkové pohľady na skaly, než kopnem do vrtule a pôjdem domov.
A keď už som tu, vravím si, idem pozrieť ešte Maru a hľa objavil sa aj Kriváň.
