Veľkovianočný Choč.

Písmo: A- | A+

Zima nás zaskočila ako cestárov a tak z jarného výstupu na Choč sa stal zimný. Dokonca aj snehu bolo viac ako v zime. Tento rok sme išli na tradičný „Výstup oslobodenia“ z Valaskej Dubovej, odtiaľ, kde zlapali Jánošíka. Teraz tu stojí už len jeho drevená podoba.

Obrázok blogu

Čo do počtu, nás bolo možno viac ako vtedy tých pandúrov.

Obrázok blogu

Najväčšie obavy som mal z toho, či sa nebudeme brodiť v hlbokom snehu, no chodník bol vyšliapaný ako cestička na Vianoce do kostola. Zdá sa mi, že sa šlo ešte lepšie ako v lete, lebo po ceste sa neváľali kadejaké kamene. No s viditeľnosťou to bolo horšie, tesne pod vrcholom som si už poriadne nevidel ani pod nohy.

Obrázok blogu

Nebyť rozprávkového zasneženého lesa tak aparát ani cestou nahor nevytiahnem z kabely.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na Poľane bol tradičný oddych na pol ceste a nezabudol som ani skontrolovať hotel Choč a kto je v ňom ubytovaný.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Táto fotografia je z archívu, lebo zubná pasta Poľana sa už nevyrába.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Toto nie je z archívu z Aliašky, to je jar 2015 na Choči.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na vrchole

Obrázok blogu

Ako som už spomínal, viditeľnosť hore bola skoro nulová. No cestou dolu sa trochu prejasnilo a tak sa predsa len dalo niečo odfotiť. Ale aj tak sme to rýchlo prebehli a za 4 hodiny sme boli naspäť v Dubovej.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Skryť Zatvoriť reklamu