Obľubuje vápencové skaly a najbližšie k nám sú tie vyšnokubínske. Tentoraz som sa tam vybral z Leštín na Veľkonočný pondelok. Ako som už spomínal v predchádzajúcich blogoch, žiadna turistická značka tam nevedie. Veď načo. Miestni tam nejak trafia a cudzinci nech idú ako chcú.
Ako vidno, Leštiny a Vyšný Kubín sa už spojili, tak pozor na päťdesiatku. Po chvíli odbočím na poľnú cestu a takto sa vyhnem oráčine na hrebeni, cez ktorú sa veľmi tažko prechádza.
Cesta ma dovedie rovno pod Ostrú skalku, kde ma víta tvár indiána. Ak však chcem ísť na miesto, kde rastú poniklece, musím ju obísť na druhú stranu. No našiel som len jeden, aj to nerozvitý.
Musel som sa teda vyšplhať strmou stráňou až hore na špic, kde sú slnečnejšie miesta. Tu už, ako som predpokladal, boli rozkvitnuté, ale bolo ich málo.
Vyšný Kubín
Odmenou však boli krásne výhľady na ešte zasneženú Malú Fatru a Roháče.
Rozsutec
Osnica
Leštiny
Roháče
Čakala ma ešte druhá skalka a to Tupá. Aj tu bol len jeden exemplár.
Nenafotil som toho veľa, ale lepšie je sa prevetrať vonku, ako čakať doma na nejakých kúpačov.
