Toto všetko skôr ľudí odradí, ako priláka. No pani zima má dosť času, aby aj z mála vody vytvorila veľký ľad, hlavne tá tohtoročná mrazmi nešetrí. A tak sa vodopád vyfarbil v plnej kráse a celej svojej výške 55 m.
Vybrali sme sa k nemu v poslednú januárovú nedeľu z Podsuchej, čo je okraj Ružomberka. Treba ísť po zelenej značke poza potok. Po asi kilometri je lepšie značenú odbočku ignorovať a ísť radšej ešte o sto metrov ďalej a potom odbočiť pekne hore cestou a netrepať sa cez lavičku strmou skratkou, kde môžme padnúť na hubu a omočiť si nohy v potoku.
Toto romantické zákutie je lepšie v zime obísť.
Potom už pokračujeme pohodlnou cestičkou s miernym stúpaním až k informačnej tabuli.
Ďalej pokračujeme okolo zamrznutého potoka a kto má so sebou nejaké hroty, lepšie je si ich navliecť, ja som ich zabudol doma.
Ako na objednávku pre zahraničných turistov nám predviedli svoje umenie ľadolezci. Zdalo sa mi, že vyliezť celý vodopád je dosť ťažké. Ja som to nikdy neskúšal, lebo kupovať všetky tie vercajgy kvôli kusu ľadu a potom to skladovať zbytok roka sa mi zdá neúnosné. Stejne by som sa asi zavesený na tých krompáčoch neudržal. Musia na to byť trénovaní a zanietení ľudia. Pre mňa je dosť ťažké vyjsť po zamrznutých schodoch, keď praskne vodovodné potrubie. A tak som len pofotil čo sa dalo a vrátil sa rýchlo tou istou cestou domov. V tom lese bola totiž zima ako v mrazničke a na slnku tak teplo.
