Zo Strečna na Martinské hole.

Písmo: A- | A+

Martinské hole pozná každý skôr zo zimnej lyžovačky, no nemenej pekne je tu aj v lete. Aj keď je to bližšie z Martina, my sa vydávame nahor z druhej strany pod vedením martinských turistov.

 Keď sme vystúpili z vlaku v prvú júnovú nedeľu v Strečne, zisťujeme, že Strečno je vlastne na druhej strane Váhu a nachádzame sa v Nezbudskej lúčke. Treba prejsť mostom pre peších a autá sa tu prevážajú na kompe. Práve tá dotvára krásnu scenériu hradu s riekou Váh a pripomína to skôr dobovú fotografiu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Veľká časť značkovanej cesty vedie po zvážniciach, ktoré sú však v dobrom stave, nie ako sme zvyknutí z Oravy, kde býva blata až po uši. Preháňajú sa tu aj cyklisti, aj keď niektoré úseky sú dosť strmé. O hodinku môžeme vidieť už strečniansky hrad z vtáčej perspektívy.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Cesta nás dovedie do sedla Javorina, kde je oddychové miesto. Najskôr však ešte odbočíme k pamätníku, ktorý sme už videli z diaľky ako týčiaci sa obelisk. Je to megalománska stavba s čias socializmu tesne nad kameňolomom. Podrobnosti by nám asi vedel povedať len nejaký uniformovaný človek s medajlami na hrudi. Pre nás je to hlavne miesto s peknými výhľadmi na Žilinu a okolie, vence sme so sebou nebrali.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Žilina

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Až z tohto sedla začína ten pravý turistický chodník lesom, s niekoľkými vyhliadkami. Začína byť teplo, šťastie, že pred slnkom nás zatiaľ chránia stromy. Vody je málo a studničku som zatiaľ cestou nevidel. Paradoxom je, že sa pohybujeme cez nejaké trasovisko no voda je ukrytá niekde v rašeline. Konečne sa vynára Krížava s vysielačom no je ešte ďaleko, najprv treba vyjsť ešte na Minčol. Tesne pod ním stojí delo, ako pamätník z vojny, to nám je však momentálne potrebné ako stierače na ponorke.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Višňové

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Kopcov s názvom Minčol je na Slovensku veľa no tento je asi jeden z najkrajších, preto si dávame dlhšiu prestávku a porozhliadneme sa po okolí, aj keď viditeľnosť nie je ideálna. Malá a Veľká Fatra, Martin a Žilina ako na dlani.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Malá Fatra

Obrázok blogu
Obrázok blogu

pohľad na Turiec (tie bodky nie je špina na objektíve ale muchy, čo príšerne otravovali)

Aj keď sa zdá, že cieľ je ešte ďaleko, k vysielaču je to už len hodinka. Aby bola cesta úplná, dotiahneme to až na Veľkú lúku s výškou 1476 m. Ďalšie vysielače tu tentoraz postavili rádioamatéri. Cestou nadol zisťujem, že tesne pod Krížavou sú veľké pramene vody. Tie ma však už moc nezaujímajú, lebo kúsok dolu v chate je už pivo. Po krátkej prestávke nás čaká ešte strmé klesanie do Martina. Celkove to vyšlo na sedem a pol hodiny.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na tomto chodníku nájdeme aj kovové pásy, je to uzemnenie vysielačov. Počul som, že na dosiahnutie minimálneho odporu tam kedysi sypali do jamy uhlie, ktoré má lepšiu vodivosť.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Skryť Zatvoriť reklamu