Keď sme vystúpili z vlaku v prvú júnovú nedeľu v Strečne, zisťujeme, že Strečno je vlastne na druhej strane Váhu a nachádzame sa v Nezbudskej lúčke. Treba prejsť mostom pre peších a autá sa tu prevážajú na kompe. Práve tá dotvára krásnu scenériu hradu s riekou Váh a pripomína to skôr dobovú fotografiu.
Veľká časť značkovanej cesty vedie po zvážniciach, ktoré sú však v dobrom stave, nie ako sme zvyknutí z Oravy, kde býva blata až po uši. Preháňajú sa tu aj cyklisti, aj keď niektoré úseky sú dosť strmé. O hodinku môžeme vidieť už strečniansky hrad z vtáčej perspektívy.
Cesta nás dovedie do sedla Javorina, kde je oddychové miesto. Najskôr však ešte odbočíme k pamätníku, ktorý sme už videli z diaľky ako týčiaci sa obelisk. Je to megalománska stavba s čias socializmu tesne nad kameňolomom. Podrobnosti by nám asi vedel povedať len nejaký uniformovaný človek s medajlami na hrudi. Pre nás je to hlavne miesto s peknými výhľadmi na Žilinu a okolie, vence sme so sebou nebrali.
Žilina
Až z tohto sedla začína ten pravý turistický chodník lesom, s niekoľkými vyhliadkami. Začína byť teplo, šťastie, že pred slnkom nás zatiaľ chránia stromy. Vody je málo a studničku som zatiaľ cestou nevidel. Paradoxom je, že sa pohybujeme cez nejaké trasovisko no voda je ukrytá niekde v rašeline. Konečne sa vynára Krížava s vysielačom no je ešte ďaleko, najprv treba vyjsť ešte na Minčol. Tesne pod ním stojí delo, ako pamätník z vojny, to nám je však momentálne potrebné ako stierače na ponorke.
Višňové
Kopcov s názvom Minčol je na Slovensku veľa no tento je asi jeden z najkrajších, preto si dávame dlhšiu prestávku a porozhliadneme sa po okolí, aj keď viditeľnosť nie je ideálna. Malá a Veľká Fatra, Martin a Žilina ako na dlani.
Malá Fatra
pohľad na Turiec (tie bodky nie je špina na objektíve ale muchy, čo príšerne otravovali)
Aj keď sa zdá, že cieľ je ešte ďaleko, k vysielaču je to už len hodinka. Aby bola cesta úplná, dotiahneme to až na Veľkú lúku s výškou 1476 m. Ďalšie vysielače tu tentoraz postavili rádioamatéri. Cestou nadol zisťujem, že tesne pod Krížavou sú veľké pramene vody. Tie ma však už moc nezaujímajú, lebo kúsok dolu v chate je už pivo. Po krátkej prestávke nás čaká ešte strmé klesanie do Martina. Celkove to vyšlo na sedem a pol hodiny.
Na tomto chodníku nájdeme aj kovové pásy, je to uzemnenie vysielačov. Počul som, že na dosiahnutie minimálneho odporu tam kedysi sypali do jamy uhlie, ktoré má lepšiu vodivosť.
