Dôležité pre mňa je počasie. Dlho som sledoval webovú kameru, až v jeden deň konečne balím aparát a kráčam pešo hore zjazdovkou. Keby fungovala lanovka, museli by mi pred jazdou pošpárať v nose a to sa mi nepáči, lepšie by bolo keby mi pošpárali niekde inde, kde si nemôžem špárať prstom.
Na zjazdovke boli nafúkané kopy umelého snehu a tak som chvíľu šiel po tráve, chvíľu po blate a chvíľu po primrznutom snehu. Bol to ako turistický triatlon. Dôležité bolo len nechať si sneh vždy ako poslednú disciplínu, aby nebolo treba doma umývať topánky. Dolu bola ešte hmla, no postupne sa s pribúdajúcou výškou strácala, ako dym z komína, keď vyhasne v peci.
Kopy snehu vytvárali akoby novú pahorkatinu, jedna sa podobala na Fujiyamu a tá posledná na Elbrus. Na holi by však mohli byť tak akurát L- brusnice, aj tie už strovili medvede.
( L- označenie ako u vajec)
Zatiaľčo dolu primŕzalo a zišli by sa aj rukavice, v hornej časti zjazdovky by som si vravel, že ja somár, načo som bral tie rukavice. Bolo ako na prvý jarný deň a myslím, že ten somár by sa potil menej ako ja.
Aj keď kopce boli trochu zahmlené, niečo sa dalo dotiahnuť v počítači.
Západné Tatry.
Poľské Tatry.
Roháče.
Giewont.
Malá Fatra.
Rozsutec.
Veľká Fatra.
Ploská, Krížna a Ostredok.
O chvíľu som na vrchole, no v bufete pri lanovke si nič nedám, pretože je zatvorené. Mávajú tu dobrú borovičku. Minule mi tiež núkali, no odmietol som s tým, že som tu autom. „Hej? A ako ste tu vyšli?“ Divili sa.
Chopok a Dereše.
Okrem mňa tu nikto neprišiel, aj keď nebol zákaz vychádzania. Maximálne tu však môžu byť len dvaja, lebo stoličky sú tu dve. Dalo by sa tu sedieť aj celý deň, veď teplota bola asi 5° nad nulou a merač vetra sa otáčal tak pomaly ako stavbárom koliesko na fúriku. No bolo treba pozrieť aj úplne hore, čo robia Jontky na hornej Orave.
Loptu stále nikto nedal dolu, od posledného futbalu.
Toto musím poslať Jakubiskovi, že tu môže natočiť ďalší diel nejakej .....baby.
Na druhej strane bolo vidno len Pilsko a Babiu horu.
Gejzír z celulózky.
Niekde v diaľke sa črtala Kráľova hoľa.
Nízke Tatry za Chočom.
Tu na tom schodíku pred dverami sme 30.10.2010 zabudli termosku a doteraz sa nenašla. Odvtedy nepijem čaj, len pivo. Keď zabudnem plechovku, nič sa hrozné nestane.
Musím sa pomaly pobrať dolu, lebo ak sa zotmie, tak zablúdim v tej hmle, lebo čelovku s hmlovkami ešte nevyrobili.
V dolnej časti zjazdovky sa fakt išlo zle a zišli by sa mi okuliare so stieračmi. Bez nich som už nevidel, kde skočiť. Našťastie bolo parkovisko blízko a tešil som sa, že si konečne vyžmýkam košeľu. Taká je už zimná turistika bez lyží, bez testu a bez piva.
