Vlak nám zastavil v Dierovej, kde zbúrali už aj domček železničnej zastávky a teraz má osada priliehavejší názov, že je to ozaj diera. Iba burina a človek ani nevie, kadiaľ sa vybrať. No vodítkom je lávka cez Oravu, ktorá našťastie aj funguje.
Po chvíli chôdze sa ocitneme v bývalom rekreačnom stredisku, ktoré si mnohí pamätajú ako pioniersky tábor. Zachovali sa tu aj stožiare na vlajky. Aké tu viali, to neviem.
Potom začneme stúpať po žltej značke do Podšípu, kde sú zachované drevené chalupy a tešil som sa, že nafotím pekné obrázky so scenériou Malej Fatry. No keď sme prišli hore, tak okolo chalúp boli postavené stany a práve z nich vyliezali rozospatí nocľažníci. Tak skoro nič z fotenia nebolo.
Toto nie sú zvädnuté slnečnice, ale telekia ozdobná.
Typické lesné cesty.
Mečík.
Niekde v kronikách sa spomína, že v Podšípe žilo osem rodín v ťažkých podmienkach. No dnes si veľa ľudí povie, že by tu chceli bývať. Je to úžasné miesto.
Ďalej sme pokračovali chodníkom hore na Šíp, no je ich tu viacej a hneď nám bolo divné, že prečo sú značky zaplesneté modrou plesňou, ako syr Roquefort. Bol to starý chodník a museli sme sa napraviť. Nuž čo. Starí ľudia, starý chodník.
Pakost krvavý.
Hore na skalách sa otvorili výhľady na Malú Fatru a Kraľovany. Okolo nich mala ísť diaľnica, no údajne kvôli nejakým vzácnym pavúkom v močiari sa projekt zrušil. Teraz sa čaká na vybudovanie tunela. No myslím, že ak sa niekedy cezeň preveziem, dožijem sa vysokého veku. Namiesto jarných kvetov už kvitnú letné, čo býva v júli samozrejmosťou.
Kraľovany.
Ľubochňa.
Kopa.
Rojkov s kráterom.
Zvonček alpínsky.
Pri kríži sa nás nahromadilo možno tridsať, na nedeľu to nebolo až tak veľa. Asi svoje urobila nadmorská výška, ktorá tu nedosahuje ani 1200 metrov, čo by bolo pre českých horolezcov na hanbu. Okrem dvoch vrcholov má Šíp niekoľko jaskýň a keď je niekomu teplo, môže sa schovať aj pod zem.
Stankovany.
Choč a Komjatná.
Martin.
Kríž na Kope.
Klinček alpínsky.
Ľalia zlatohlavá.
Volské oko.
Aj keď počasie bolo celkom pekné, viditeľnosť do diaľky dobrá nebola.
Kurička vápencová.
Ešte pár vrcholových fotiek a ideme na ďalší vrchol.
Zvonček repkovitý.
Dušovka alpínska.
Jarmanka väčšia.
Stolička dizajnéra Bukovského.
Ranostajovec pestrý.
Horčičník Wittmannov.
Skalnému mestu na Šípe sa nevyrovná ani japonská záhrada.
Najväčšia zábava je pri prechode cez úzku štrbinu medzi skalami, ktorú volajú meranie zadkov. Kto tadiaľ neprejde, musí sa vrátiť. Preto všetci do cieľa nedôjdu.
Chrastavec Kitaibelov.
Jagavka konáristá.
Rozsuzec a Stoh.
Hlavný vrchol s výškou 1170 m.
Rovná skala s jaskyňou.
Komjatná.
Jaskyňa v Rovnej skale.
Studnička v jaskyni.
Hrubý Janko.
Krasový závrt.
Smer Žaškov.
Lysica a Párnica.
Choč.
Šíp.
V Žaškove môžeme obdivovať staré drevenice.
Bezmotorové kosačky môžu kosiť aj v nedeľu.
Žaškovský Šíp.
Na Orave rastú aj nové kopce, keď zaprší.
Jedno z párnických jazier.
Hviezdnik ročný.
Cieľ – stanica Párnica.
