Sivý vrch podľa juliánskeho kalendára.

Písmo: A- | A+

S príchodom leta a odchodom vírusu sa nám množia turistické akcie a čo je tiež dobré, otvorením krčiem ubudlo ľudí v prírode. Od 15. júna sa taktiež otvotili tatranské chodníky a preto sme to začali hneď od kraja.

Prvý bol na rade Sivý vrch. Má taký módny názov, pretože teraz sa robí všetko len biele, šedé a čierne. Aj kočíky vypadajú ako pohrebné vozy. Sivý vrch má názov asi po vápencových a dolomitových skalách, ktoré sú sivasté a je z nich vymodelované celé skalné mesto, pripomínajúce filmy o Winnetouovi.

Obrázok blogu

Východisko bolo pri obci Huty a tridsiatka ľudí sa rozbehla hore kopcom ako Briti na povianočné výpredaje. Nemožno povedať, že sme šli lesom, ale skôr rúbaniskom, no zase potešili nové výhľady.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Napríklad takéto skalné bralá by sme si nikdy nevšimli. Čo neodkryl kôrovec, to odkryl bager v neďalekom kamenolome.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Iskerník platanolistý

Obrázok blogu

Silenka červená

Obrázok blogu

Kortúza Matthioliho

Obrázok blogu

Prvou zastávkou je Biela skala. Na vrchu stojí kríž, venovaný nejakému Jozefovi. Odtiaľto je už väčší rozhľad, no nie veľmi ďaleko, kvôli oparu. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Liptovská Mara

Obrázok blogu

Holica

Obrázok blogu

Choč

Obrázok blogu

Malé Borové

Obrázok blogu

Zuberec

Obrázok blogu

Ďalej pokračujeme hrebeňom Radových skál až na Sivý vrch. Najviac ma prekvapilo množstvo jarných kvetov, ktoré tu po iné roky už o takomto čase nerastú. Zrejme tento rok sa riadia pravoslávnym kalendárom. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Skala s účesom v štýle punk

Obrázok blogu

Stokráska Micheliho

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Lev a Ťava

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Horec Clussiov

Obrázok blogu

Dryátka osemlupienková

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Čím vyššie ideme, tak mám silnejšiu predstavu, že niekde spoza skaly vybehnú indiáni. A dolu veru písali, že toto je rezervácia.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Tento veru vyzerá ako skamenelý Inčučuna. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Toľkoto kvetov pokope sa veru len tak ľahko nevidí. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Soldanelka Karpatská

Obrázok blogu

Prvosienka holá

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Niektoré miesta sú zaistené reťazami a mnohí majú problém to vyliezť, pretože fitnes boli vyše roka zatvorené. Ja som síce doma cvičil s PET fľašami naplnenými vodou, no moc mi to nepomohlo.

Obrázok blogu

Táto rastlina sa tu asi dostala z Austrálie a preto ešte stále rastie hore nohami.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Niekde v diaľke vidno Oravskú priehradu, no loďky na vode by sme nespočítali.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Iskerník alpínsky

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Tesne pod vrcholom sa nachádza priepasť, hlboká 88 m. Preto nie je dobré chodiť tadiaľto v noci, aby sme sa zrazu neocitli niekde v pekle.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na vrchole mi už všetci mávali, ako voľakedysi zväzáci na letisku, keď prichádzala delegácia z Moskvy.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Horčinka horká - možno by sa mohla pridávať do piva, aby bolo horké, ako má byť.

Obrázok blogu

Po tri aj štvrť hodine prichádzam na vrchol a aj keď trochu meškám, nie je to veľa, oproti meškajúcej vegetácii.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Mara v trochu inom svetle

Obrázok blogu

Teraz vidno aj na druhú stranu, kde sa objavili Západné Tatry.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Bobrovecké pleso - tam nejdeme, pretože na Slovensku máme také predpisy, že ani otlaky si nemôžeme omočiť do vody. Možno niekde povyše by síce bola studnička a aj vody by sa zišlo nabrať.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na vrchole sa nezdržím dlho, lebo jednak mi už všetci ušli a niekde v diaľke počuť búrku.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Valeriána

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V sedle Pálenica som sa pobral za ostatnými, no cestou hore kopcom príšerne pieklo slnko a keby tu stálo nejaké auto, tak si na kapote môžem urobiť volské oko. Preto som to radšej otočil po žltej značke do Zuberca. Predsa len nadol sa ide lepšie aj v teple. Podľa množstva čučoriedok sa však dalo predpokladať, že sa tu môže potulovať medveď ľudožrút, no našťastie sú ešte nezrelé. To vraj v Európskom parlamente sa slovenskí poslanci pýtali, že čo budú žrať toľké premnožené medvede. Oni im odpovedali, že čo vás po tom. Tak zostali pokojní. No v skutočnosti povedali: Čo? Vás potom.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na pol ceste bola pribitá tabuľa, že chodník prechádza cez bezzásahovú zónu a môže nám napríklad padnúť na hlavu suchý strom. Vstup len na vlastné riziko. Tak takíto sme my turisti chudáci. Keď nestretneme medveďa, tak nás praští konár po hlave. A o takomto truse si myslíme, že je ťaví, nie medvedí.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Nakoniec som objavil nový druh stromu, je to tatranský endemit. Smrek opadavý. Na rozdiel od smrekovca mu neopadáva ihličie, ale konáre.

Obrázok blogu

Stromy si povedali, že však čo budeme toľko stáť a ľahli si.

Obrázok blogu

V pozadí za jedným konárom je Skorušina. Tú tiež odtiaľto kedysi nebolo vidno.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Aj keď je les na tomto mieste úplne zničený, predsa si tu našiel miesto plamienok alpínsky.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Posledný úsek zostupu je poznačený ekologickou katastrofou, ktorú by nejaký Čech označil ako „Hirošima hadr.“

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Tú ceduľu by som tam radšej nedával.

Obrázok blogu

A pod posledným stromom si našla miesto tôňovka.

Obrázok blogu

Pôvodne bolo treba ísť ešte tento hrebeň, no nevydalo.

Obrázok blogu

A na záver sa vynorila Osobitá. Na tú sa však nemôže chodiť, takže mi už ostáva ísť len tam, kam každý Slovák. A ešte keď teplomer ukazuje 31°.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Skryť Zatvoriť reklamu