Javorový vrch bez javora.

Písmo: A- | A+

Prvý septembrový deň bol vždy spojený so začiatkom školského roka. No po zavedení štátneho sviatku je tento deň skôr spojený s otázkou, kam na výlet.

Ja som to trochu spojil dokopy a jednou cestou som absolvoval nenáročný kopec a pozrel som sa ako vyzerá škola, kde som nastúpil 1. septembra 1973. Vláčikom hore oravou sme za 4 roky najazdili toľko kilometrov, čo by sa rovnalo ceste okolo sveta. Dnes vystupujem v Krásnej hôrke ako kedysi, no nie je to tá, kde nedávno horel hrad je to iná, oravská. Za 40 rokov sa tu nič nezmenilo, iba budova stanice je zamrežovaná.

Obrázok blogu

Pokračujem cez dedinu na sídlisko Medvedzie, kde musím nájsť modrú značku, čo sa mi aj po niekoľkých kľučkách podarilo. Bola na transformátore. Strmou asfaltkou nakoniec prichádzam na prvú vyvýšeninu nazývanú Skalka. Je to miniatúrne skalné bralo doplnené o nejakú kaplnku, zasadenú dosť necitlivo do tohto prírodného výtvoru.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ďalej už vedie len poľná cesta vinúca sa až na vrchol. Kvôli dlhotrvajúcemu suchu je na nej prachu po členky, preto súbežne po tráve vznikajú nové cestičky.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

So stúpajúcou výškou sa otvárajú výhľady na Roháče a Poľské Tatry. Práve kvôli tomu som sa sem vybral, no dnes nie je ideálna viditeľnosť, preto tento výstup pokladám len za taký prieskumný.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po asi hodine a pol prichádzam na okraj lesa, kde je vrchol Javorového vrchu vo výške 1075 m . Je to však ihličnatý les a javor som tu nevidel žiadny. Okrem mňa tu ešte šli asi tri rodiny s deťmi z neďalekého sídliska. Takže toto miesto nie je až také navštevované, aj keď je tu pekný polkruhový výhľad na veľký kus Oravy. Dokonca aj na druhej strane zmizlo kus lesa a vidno Oravskú priehradu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Aj keď sa cestou dolu ešte trochu prejasnilo, nebolo to však ono a preto sa ponáhľam na vlak do Tvrdošína. Zastavujem sa na sídlisku pri priemyselnej škole, pred ktorou za tie roky vyrástol les.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A takto to tu vyzeralo pred 40-timi rokmi.

Centrum mesta je vynovené, samé supermarkety. V nich som sa však nezastavil,v domnení, že na stanici si dám niečo čapované. No stanica sa zmenila k horšiemu. Bufet, kde sme kedysi pili kofolu zrušený a nový mimo budovy zatvorený. Nedá sa tu napiť ani vody.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Štýlové obchody v kontraste s ošarpanými budovami.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Stanica pustá, vodovod bez vodovodu, bufet bez bufetu. Kto sem príde vlakom, tak si pomyslí: „To je ale diera toto.“

Skryť Zatvoriť reklamu