Miesta na parkovanie bolo habadej ale plateného. Chceli od nás hodiť 1€ do plechového automatu. Aj som rozmýšľal, že nedám, policajtov tu široko-ďaleko nebolo ale potom si hovorím, že aspoň prispejem na rozvoj obce. Na vytlačenom lístku som sa však dočítal, že prevádzkovateľom je nejaká bratislavská firma, takže ktovie kde peniaze poputujú.
V historickej budove sídli penzión Klopačka. 600 ročný objekt pôvodne slúžil ako sídlo banskej správy. V jeho drevenej veži bolo umiestnené zvukové signalizačné zariadenie "klopadlo". Slúžilo na zvolávanie baníkov do práce - odťiaľ názov "Klopačka". Oproti sa nachádza socha baníka, čo nestihol odložiť lampáš a zo samopalom v druhej ruke išiel do SNP.
Hneď vedľa námestia na kopci dominuje veľký kostol, do ktorého sa ide zakrytými dlhými strmými drevenými schodami. Chudák, kto chce ešte ísť na poslednú omšu, tak ho šľak trafí v pol schodoch. Kostol z roku 1254 je za to pekný, poobzerali sme si ho zvonku aj s príslušnými starými budovami, dnu sme sa však nedostali. Vnútro som si pozrel až doma na internete. Boli tam aj slnečné hodiny ale nešli, lebo slnko nesvietilo.
Potom sme už konečne vydali na okružnú cestu po baníckych chodníčkoch. Hneď za námestím je Cisárska štôlňa.
My sme sa však nezdržali ani 5 minút, lebo ďalej boli mreže. Ale čo tam budeme popod zem, keď hore je tiež čo pozerať. Nádherné chalupy, potôčiky, studničky či lesné cestičky až hore k haldám skál. Pre nás neobvykle veľa jedlí či fialiek.
Zhora sme si užili pekné výhľady, obzreli si pozostatky starých baní, štôlní a šácht, ktoré tu fungovali až do roku 1888. Dolovala sa tu prevažne medená ruda, sem tam sa objavilo aj striebro. Zaujímavá bola metóda tzv. cementovania, keď sa železné plechy ponorili do vody pretekajúcej banskými šachtami a na ich povrchu sa vytvorila vrstva medi. Takto sa vyrábali poháre, či kotlíky.
Keby sme boli vedeli vezmeme si aj loptu, lebo na šachte Ludovíka je aj futbalové ihrisko. Len neviem, čo robia, keď im lopta spadne do 440 m hĺbky.
Svoju okružnú cestu končíme opäť na námestí, kde netrpezlivo čakáme na celú hodinu, keď sa otvorí miestna atrakcia - Banský orloj.
Nuž pekný to bol výletík a naozaj je tu čo pozerať. Jediné, čo sa mi nepáčilo boli pavučiny elektrických drôtov čo ozaj nesvedčia týmto starým domom a bolo by ich treba skryť niekde pod zem. Však s rytím tu majú dlhoročné skúsenosti. Takto by ozaj mal po príchode do tejto obce človek pocit, že cestuje v čase.
