Zázrivskou cyklotrasou.

Písmo: A- | A+

Jeseň je tu. V poslednú septembrovú nedeľu sa vydávam s kubínskymi turistami na cestu zo Zázrivej už v zimnej bunde.

 Pôvodne viedla do Istebného zelená turistická značka, neskôr zelená cyklo a teraz modrá cykloturistická. Neviem načo sú dobré takéto zmeny, asi aby mali čo robiť úradníci a funkcionári a aby slávnostne otvárali nové cyklotrasy. Pritom sa nikdy po nich nepreviezli. Pripomínam, že v žiadnom prípade to nie sú špeciálne upravené cestičky pre bicykle ale len zvážnice, ktoré sú na niektorých miestach prechodné len na traktore alebo obrnenom transportári, aj to musí byť obojživelný.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Spočiatku ideme asfaltovou cestou z osady Plešivá, potom sa zmení na štrkovú. Tá je dobre upravená, bez výmoľov a dovedie nás až na hrebeň. Myslel som, že pôjdeme hustým lesom bez výhľadov, no na veľkej časti sú rúbaniská a otvárajú sa pekné výhľady na zázrivské lazy a časť Malej Fatry.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Rozsutec.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Tu dosahujeme hrebeň a opúšťame dobrú cestu. Treba odbočiť do kopca na klasickú Oravskú cyklotrasu s blatom a vodou. Trasa je priliehavý názov a znamená, že vás tam na bicykli poriadne vytrasie.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Znáčkári dopili poslednú fľašu.

Obrázok blogu

Osnica.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na vrchole sú pozostatky nejakej búdy, do ktorej asi udrel blesk. No v akej sme výške, to sa nedozvieme. Bude to okolo 900 m.

Obrázok blogu

Huby rozsypané ako dukáty, no čo je to, to neviem.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na vrchole je aj krásna jedľa, ktorú blesk ešte netrafil.

Obrázok blogu

Nadol je aj betónová cesta a vrty, asi kvôli plynovodu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ešte živá salamandra, na ceste som videl dve vylisované.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Aj tu sú zábrany pre utečencov. Len dúfam, že cyklisti ubrzdia dolu tým blatom.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Posledný kvietok náprstníka.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V Istebnianskej doline stretávame konečne prvého cyklistu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pri koniarni nás čakajú medvede, s ozajstným by to vypadalo takto:

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Bok vyholeného Mackova.

Obrázok blogu

Asfaltku by nám závideli aj Bratislavčania.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vyhliadka na Čiernom vrchu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pohánkovník – invázna rastlina. Kedysi sme si ako malí chlapci ostrúhali jeho stonku a cmúľali sme to ako kyslú zmrzlinu.

Obrázok blogu

Prvýkrát sme na turistike boli v nedeľu aj v kostole, no hneď mi zakázali fotiť. Raz mi jeden kameraman poradil, že keď niekde prídeš, rýchlo filmuj a kým ti to zakážu, tak už máš pár pekných záberov. A tak aspoň jedna fotka z dreveného kostolíka v Istebnom.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Chránený strom

Obrázok blogu

Do Istebného sa vrátime 1.11. čaká nás tradičný výstup na Lisicu.

Skryť Zatvoriť reklamu