Zimný Šíp.

Písmo: A- | A+

Nikdy ma zimná turistika zvlášť nelákala a zdalo sa mi, že lepšie je sedieť doma pri peci. Začalo to asi tým, že sme sa presťahovali do paneláka a pri radiátore to už nebolo ono. Tak som predsa len sem-tam, keď bolo pekne, vybehol na nejaký blízky kopec, zohriať sa trochu na slnku. Ďaleko som však nešiel, lebo topánky mi vždy nejak premokli. Najhoršie je, potom ísť späť domov so zmrznutými nohami.

V posledných rokoch sú však zimy miernejšie a tak sa dá, vydať sa aj v decembri na neskorojesennú prechádzku. Aj v nedeľu, keď horela tretia adventná sviečka, žiadny sneh z okna nebolo vidno. Iba kdesi na najvyšších vrcholcoch sa leskol pri zapadajúcom mesiaci. V pláne bol Šíp a ten nie je až taký vysoký, tak nebolo čoho sa obávať.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Z druhej strany za Chočom už vychádzalo slnko, čo veštilo, že možno bude aj pekne.

Na stanici nás bolo 13, aj s bezdomovcom, čo objímal prázdnu fľašu od Milenky. Schovali im aj lavičky, tak spia na zemi.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Bolo treba zase zacestovať do Kraľovian, to je taká, mierne povedané, ošumelá stanica, že len rýchlo vyjsť vonku a obzerať sa radšej po kopcoch. Ten skalnatý vľavo, to je práve on.

Obrázok blogu

Odtiaľto však značka nevedie, no prezradím jedno tajomstvo, je označená bielymi srdiečkami. Treba sa len nenápadne prešuchnúť po železničnom moste, lebo ten pre peších v Dierovej zavreli a tak by sme sa na Liptov ani nedostali.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Krásnym bukovým lesom sa dostaneme na križovatku lesných ciest. Treba si vybrať tú najhoršiu, ako v rozprávke. Je to stredná cesta a zavedie nás do osady Podšíp.Kto nestihol v lete, môže si ešte teraz nazbierať huby do kapustnice.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Kopa – tam sme boli minule, keď pršalo.

Obrázok blogu

Žobrák

Obrázok blogu

V osade Podšíp nás vítajú zasnežené drevené chalúpky, no niet tu ani živej duše. Chalupári tu prebývajú väčšinou len v lete. Hlavne tu chýba Lacko Chorvát, ktorý sa zaslúžil aj o vybudovanie nového chodníka.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V pozadí Stoh.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ideme teda týmto chodníkom, keď už ho vybudoval, aj keď poniektorí stále ešte využívajú starú cestu skalami. Spočiatku sa ide mierne do kopca a čím ďalej, tým strmšie. Pamätám si že sa tam v lete ľudia šmýkali ako kamióny na snehu s letnými pneumatikami a tak som čakal, čo bude v zime. Kupodivu sa išlo lepšie, lebo sneh bol trochu primrznutý.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po absolvovaní tohoto chodníka už vôbec netreba chodiť do sauny, človek sa spotí zadarmo. Svoj podieľ má na tom aj skoro zbytočná zimná bunda ale aj počasie, ktoré sa mení k lepšiemu. Kto to mohol vedieť. Teraz si môžeme vychutnať Šíp a okolie v plnej kráse.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vo Fatre už obloha zmodrela, v ceste sa objavil ďalší hríb, tentoraz kamenný.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po vyše dvoch hodinách prichádzame na západný vrchol s krížom. Vďaka slnečnému počasiu je tu veľmi príjemne a výhľad máme tiež vynikajúci. Choč, Ďumbier, Rakytov a ďalšie nespočetné kopce.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ďumbier

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Stankovany a Váh

Obrázok blogu

Roháče

Obrázok blogu

Nízke Tatry

Toto však nie je ešte všetko. Čaká nás prechod skalným mestom na druhý, východný vrchol, kde sa nám otvoria pohľady na Malú Fatru.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Mních

Obrázok blogu

Brána

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Výhľad až do Polska

Obrázok blogu

Najkrajšie sa dnes vyfarbil Stoh.

Obrázok blogu

Rozsutec

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Lysica

Obrázok blogu

vpravo Osnica

Obrázok blogu

Malá Fatra

Obrázok blogu
Obrázok blogu

chrbát Šípu

Obrázok blogu

Tento kopec bol už tak ďaleko na poľských hraniciach, že ani neviem, čo to je. Za ním vpravo je ešte jeden s vysielačom ale to už je na hranici viditeľnosti.

Obrázok blogu

Poludňový grúň

Obrázok blogu

Chleb a Hromové

Obrázok blogu

Rakytov

Obrázok blogu

Choč

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Západné Tatry, úplne vpravo vykúka Kriváň

Obrázok blogu

Rovná skala s jaskyňou

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Neviem prečo turisti sú zvyčajne v červenom, ale ja si to vysvetľujem tým, že aby ich nezastrelili poľovníci.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Martinské hole

Obrázok blogu

Tu stretávame ďalšie dve turistky, tie však idú tak rýchlo, že ich dobehneme len keď idú oproti.

Obrázok blogu

Pomaly sa zberáme do doliny, aby sme všetko nevypozerali. Málokto by uveril, čo všetko vidno z 1170 m vysokého kopca. Ešte cestou do Žaškova natrafíme na skalu s podivným menom – Hrubý Janko. Je tu toho viac ale zbytok necháme na leto, lebo o jednej nám ide autobus, ktorý len tak-tak stíhame. Celkový čas aj s oddychmi 4h, 10 min. To aby nám nestihli namoknúť topánky.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Skryť Zatvoriť reklamu