Ja sa tiež tohto podujatia pravidelne zúčastňujem, ale nie ako bežec, lež ako divák. Síce hore do výšky 1611m vyjdem, no krokom, nie behom. Buď ich dobehnem, keď idú oproti alebo si pekne vyštartujem o dve-tri hodinky skôr. Cestou si radšej pofotím v kľude nejaké kvietky, kým ich na chodníku niekto nazadlávi. Zvláštne je totiž to, že najviac rastú práve okolo chodníkov. Možno je to svetlom alebo ich ľudia pravidelne prihnojujú. Tento rok som dokonca objavil kvet, čo som ešte nikdy nevidel –
plamienok alpínsky.
Hojne sa vyskytuje Kortúza, tohto roku jej bolo požehnane.
Naopak, chočskú fialku som vôbec nenašiel, preto som vybral fotku len z archívu.
Prvosienka holá a horec Clussiov zase vytvárajú žlto-modré koberce.
Počasie predpovedali kadejaké premenlivé, asi preto bolo tých kráčajúcich pomenej. No ale treba si vždy povedať, že zlé počasie neexistuje, existuje len lenivý turista. Takto to vyzeralo, keď som vystúpil z autobusu a lepšie to nebolo ani pod vrcholom.
Na vrchole poriadne fučalo a oblaky pripomínali hororový film. Vrelo to ako čertom v kotloch. Nakoniec sa predsa len vyjasnilo a zlé počasie bolo zažehnané.
Tak toto bolo nachystané pre bežcov. Vyniesli to tu dobrovoľníci, na vlastných chrbtoch. Pretekári to však nedostanú zadarmo, občerstvenie sa zaplatí z nemalého štartovného. Pripadá mi to podivné, keď viem, že takí futbalisti a im podobní by neplatili nič. V tomto štáte sa totiž podporujú tri športy: Futbal, hokej a dosť. Organizátori si síce nájdu nejakých sponzorov ale veľký biznis sa točí okolo niečoho iného. Pripadá mi smiešne, keď niekto pozve niekoho na preteky a pýta peniaze ešte aj za vodu. Miestni veľkopodnikatelia by myslím mohli pustiť trochu viac peria. Ale necháme politiku a ideme na počasie.
Takže hore bolo všetko pripravené a prešlo len 44 minút od štartu a je tu prvý bežec – Poliak Andrzej Dlugosz.
Tak rýchlo to nespravím ani na motorke. Potom sa to už len tak hrnulo a za chvíľu bol vrchol Choča zaplnený ľuďmi, ako v Prahe na Václaváku. No títo tu sa zjavne tešili a rozdávali radosť a energiu, oproti ľuďom na ulici s kamennými tvárami.
Aj keď sa niektorým favoritom až tak nedarilo ako po iné roky, myslím, že bodovali všetci, čo bežali, aj išli krokom, v topánkach, či bez nich.
Vlaňajší víťaz Lukáš Hýl
Lenka Hiklová skončila tretia.
Na záver nás akurát nepotešilo to, že sme museli hodinu čakať v rade na pivo, ako za socializmu na mandarinky. Preto mám taký plán na budúci rok, že si pivo kúpim dopredu v obchode a schovám pod vŕbu. Pod ktorú, to neprezradím.
