V úvahu pripadala aj možnosť, že nafotím iba štart a hore nepôjdem, ako pred štyrma rokmi. No ráno zatiaľ nepršalo a tak som sa vydal do neznáma, že tým smerom je niekde Choč, zahalený do hustých mrakov. Dokonca aj Ostrá skalka bola v oblakoch. Samozrejme, keď chcem stihnúť prvého v cieli, dávam si náskok dve hodiny. Nad Vyšným Kubínom dobieham nejakého turistu z Popradu, ktorý je asi trénovaný z Tatier a tak spolu relatívne rýchlo dorazíme na Drapáč, kde sa chystá prvá občerstvovacia stanica.
Pokračujem hneď ďalej a zastavujem sa len pri strapatej soldanelke. Kúsok po hrebeni ma čaká prvé prekvapenie a to, že aj keď mierne poprchá, cez mraky preráža slnko a vidno aj vrchol. Pripomína to trochu inverziu, lebo v diaľke nad oblakmi sa črtá Malá Fatra.
Na vrchole už čakajú organizátori a rozhodcovia preteku. Môj čas 2.40 by nestačil na limit ale mňa zaujíma skôr počasie, ktoré je stále daždivé a neznáša ho hlavne fotoaparát a kamera. Využijem preto striešku, čo som si kedysi vyrobil.
Po chvíli dobieha prvý pretekár s časom 45 minút. Ani pes nechce uveriť, že sa to dá.
Potom sa už vrchol zaplnil ľuďmi, ako námestie na prvého mája za socializmu. Dobrej nálade prospieva aj vylepšujúce sa počasie.
Aj keď sa nezúčastnili favoriti z minulých rokov, nič to neubralo z úžasnej atmosféry pretekov. Nakoniec vyhral Jozef Hlavčo a zo žien Kovalančíková Lucia. No myslím, že vyhrali všetci 350-ti, čo sa zúčastnili, vrátane divákov, ktorí si to museli tiež hore vyšliapať. Kto chce vedieť podrobnejšie výsleddky, nájde si ich na stránke behdochoca.com. No najväčším prekvapením bolo počasie. Nikto asi nepredpokladal, že nakoniec bude hore slnečno a zvlášť tí, čo sedeli doma a pozerali cez okno, ako je vonku škaredo a stále prší.
Keď všetci dobehli, pofotil som ešte pár kvetov na lúčanskej strane a ponáhľal sa dolu, lebo hlásili aj búrku, čo sa aj splnilo. Cestou z pod Choča nakoniec tak lialo, že mi aj klobúk premokol.
horec clussiov
prvosienka holá
fialka alpínska - chočská
