Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Máš výraz vyhasnutej ženy.
Ako mesiac.
Vždy si hovorieval:
Vidíš jeho dušu?
Ten smútok osamelej luny?
Musím si pripomínať
chuť toho neba.
Vôňu, ticho, trávu, rosu,
oblaky a na nich mesiac ubolený.
Celú tú úzkosť
skrytú v tvojej tvári.
Vravel si:
Každý sa niekedy stratí...
Po kúskoch po slzách.
Po krokoch bez stôp.
Máš fatálny úsmev, vieš to?!
