Hlavnou témou bol preventívny systém o rómskom svete. Na konferenciu boli pozvaní Saleziáni Dona Bosca z Bulharska, Čiech, Španielska, Nemecka, Maďarska, ktorí prišli predstaviť svoju prácu s Rómami a tiež svoje svedectvá. Svoje svedectvo predstavil aj náš salezián Peter Besenyei, ktorý pôsobí na Luníku IX. Vydal knihu s názvom Rómske ticho, v ktorej uvádza svoju dvadsať ročnú skúsenosť s Rómami .Pre nás bola táto kniha veľkým prekvapením, pretože sme nevedeli, že píše knihu ,aj keď sme sa sním stretávali. Peter Bessenyi je veľmi skromný človek s veľkým srdcom, ktorý nám vždy vraví, že máme byť skromní a ak to dokážeme, môžeme dosiahnúť v živote veľa. Účastníci konferencie navštívili tiež bardejovskú Poštárku a takisto aj košické rómske sídlisko Luník IX. Na konferencii bolo prítomých okolo 120 Saleziánov vrátane Rómov.
Ako som vnímal konferenciu ja .
Žasol som nad tým, koľko saleziánov Dona Bosca pracuje s rómskymi komunitami v Bulharsku, Čechách, Španielsku, Nemecku, Maďarsku. Myslím si, že to je chvályhodné, že Rómom dávajú svoj voľný čas ,že sa s nimi chcú priateliť, pomôcť im a podeliť sa o to málo, čo sami majú. Ale netreba zabúdať na to, prečo vlastne sú tu. Sú tu pre nás! Odovzdávajú nám krásne posolstvo a tým posolstvom je viera v Boha. Nás Rómov si získavajú prostredníctvom hier a priateľstva, vedú nás aj k správnemu postoju v spoločnosti - škola, práca, slušnosť, byť dobrým človekom a mať otvorené srdce pre každého. Rómovia potrebujú ich pomoc i pomoc kňazov, len mnohí si to nevšímajú a kašlú na to. Viem ,že zmeniť myslenie takejto skupiny ľudí, o ktorých vo svojej knihe píše otec Peter, je dosť náročné. Píše tam , že Rómovia sú odlišní nielen svojou farbou pleti a hovoriaci iným jazykom, ale že Rómovia sú iná duša, iná hlava a pohľad na život, že nie sú ani lepší ani horší, sú však vo svojej podstate iní.
Spoznal som rómskeho kňaza, ktorý sa volal Viktor, čo ma veľmi milo prekvapilo, prvý krát som videl totiž rómskeho kňaza, jednoducho som žasol. Rozprávali sme sa po rómsky a dozvedel som sa od neho, že kňazom je už trinásť rokov.
Ako som spomínal, konferencia trvala 3 dni. Bolo to namáhavé, ale o to vzácnejšie a hlavne bola to nová skúsenosť. Prvé dni sa všetci účastníci delili do skupín, v ktorých mali urobiť na konci konferencie takú krátku prezentáciu, ako by bolo možné dostať Rómov od toho všetkého zla , s ktorým sa každodenne stretávajú. Bolo to dosť namáhavé aj preto, lebo tam boli aj hostia zo zahraničia a nie každý sa vedel dorozumieť, ale aj tak sa všetko sa skončili veľmi dobre. Počas druhého dňa konferencie sme všetci šli na už spomínanú Poštárku, kde nás milo privítali, deti nám predviedli, čo dokážu a čo ich naučili ich učitelia a bolo to veľmi pekné. Potom nasledovala prehliadka Poštárky a svätý ruženec v piatich jazykoch a po jeho ukončení bola spoločná večera, kde boli prítomní hudobníci, ktorí nám tú večeru spríjemnili hraním a ja som sa cítil ako na nejakej svadbe, kam ste sa pozreli, všade naokolo sa tancovalo a spievalo a hlavne príjemne zabávalo. Bol to pre mňa neuveriteľný zážitok, ktorý sa mi vryl do srdca a na ktorý asi nikdy nezabudnem .
Na konci konferencie som sa opýtal nášho otca Petra, aké boli odozvy a on mi povedal, že každý odchádzal domov taký šťastný a plný energie, že chcú pokračovať v tejto ceste, pretože „raz sa im táto snaha vráti“.
Kto by mal zaujem pozriet si foto z Konferencie najde ich na http://picasaweb.google.com/fotkyzlunika fotograf Marián Vašš
