Miestnym kňazom SDB don Peter Žatkuľákom sme navštívili túto chatrč s veľkým počtom detí. Vieme, že žijú biedne a že nebudú mať také Vianoce ako ostatné deti - tak sme im priniesli nejaké darčeky, v ktorých bolo aj oblečenie a veci, ktoré deti potešia. Tak veľmi sa tešili. Don Peter sa s nimi ešte zhováral a odišli sme. No nebolo to posledný krát, čo sme tam šli, pretože prišla jedna ponuka, ktorú sme nemohli odmietnuť. Nášmu otcovi Petrovi Bešenyeimu zavolala jedna rehoľná sestra, či nemá záujem rozdávať výrobky so spoločnosti Ryba Košice. Túto ponuku prijal a začalo sa s rozdávaním. Ozval sa mi, či by som to nerozdal. Ponuku som prijal. Prvé rozdávanie sa začalo po sídlisku. Otec Peter mi povedal, že výrobky mám dať rodinám, ktoré osobne pozná, a ktorým by chcel pomôcť. Nasledovne som dal návrh, či by sa nešlo aj do chatrče.
Tak som šiel a rozdal som čo sa dalo.
Vstup do chatrče
Deti vyšli a čudovali sa, že prečo som tam. A na moje prekvapenie deti len stáli a čakali, čo som im priniesol. Deti hneď stáli vedľa mňa a malý chlapec my povedal, že čo mám v tej taške. Hovorím, že dačo na jedenie pre teba a aj pre tvojich súrodencov. On my dal otázku: „DÁŠ MI?“ Ja som mu odpovedal: „Dám ti, ale zavolaj rodičov.“ A tak prišiel jeho otec a dal som mu tu tašku z výrobkami. Trochu som sa s nimi porozprával. Vysvetlil som, že prečo som tu, a že od koho sú tieto dary. Rozdal som im nejaké jedlo, ktoré som mal. Deti sa veľmi, tešili. Na prvý dojem sa mi zdali veľmi skromný, veď čo by neboli, keď v takejto biede žijú a bojujú v každej chvíli a majú strach, že či by sa náhodou niečo nestalo ich deťom. Je mi ľúto týchto ľudí, ktorí si to zapríčinili aj vlastným ničnerobením – to, že sa dostali do takejto situácie. Na Luníku IX máme sociálnych pracovníkov, ktorí pracujú v komunitnom centre, a mali by sa zaujímať o ľudí v núdzi. Myslím si, že by nemali len sedieť v kancelárii, ale by sa mali zaujímať o prácu v teréne a riešiť takéto problémy a prípady spolu so MČ Luník IX.
