Ponížená duša

Stojím tu a obnažený ľudskou láskou ponížený.Kam sa z Vás kam podela? Veď Vás z mala odela.Píšete a vravíte v jej mene, ale nechápete kde má kmene.Citátmi sa mlátite len hlavu tak hladíte.Poňatia však nemáte, ak zíde z nej tak ranìteVy sa jej tak zbavíte pri druhom ju hanìte.Rozdávate rany ostré bolia v duši ba i v kostre.Cítim ich aj v mojej mysli, ktorá dáva výzor kyslý.Poviete si veď to prejde, bláznite sa? Veď to nejde!!City nie sú autá z ciest, že prevezú sa z hrudných miest.Klamete mi do očí celý svet to nivočí.My sme duše čo telá majú a preto sa bozkávajú.Ty hovoríš o pude? Bez lásky bozk nebude.Bozkaj z pudu potom z dúšku porovnaj ho, ktorý štekli v tvojom brušku?Chytáte sa za hlavy čo píšem to za bludy?Len to čo z Vás ku mne zablúdi.Čiže činy skutku Vaše, ktoré vracajú sa z klamnej paše.Odpusťte mi úprimnosť čo napadá Vašu zlosť.Chcete pravdu? Mám jej dosť!Odhaľte sa luhári ste ako lož v bulvári.Mediálny hyenizmus ničí ľudský optimizmus.NAPADNEM VÁS Z KAŽDEJ STRANY VAŠOU ZBRAŇOU BEZ OBARNY.Postavme sa zoči-voči koho oko skôr odbočí.Ja som pravda a Vy lož prebodneš mi hrudný kôš?!Odstrániš ma zo sveta? Nech sa páči duša si však pamätá.Ja vrátim sa sem zasa z hora večne budem Vaša mora.Pokiaľ zbrane lží nezložíte a v lásku sa nezmeníte.Som Vám v pätách hyeny a to už nik nezmení