Cesta je stredne náročná. Popri prechádzaní si môžete všimnúť náučné panely, ktoré informujú o prírodných pomeroch, faune, flóre. Na doplnenie pitného režimu slúži drevená studnička. Cesta na hrad je zaujímavá v každom ročnom období. Na samom vrchu na Vás čaká krásny výhľad, ktorý si nejeden návštevník pochvaľuje.
Turisti si najviac tiež pochvaľujú pokoj, ktorý prevláda po cestách Muránskej planiny. Ťažko tu nájdete davy ľudí. Dodáva zdravý pokoj hôr, prírody medzi človekom a prírodou.
Hrad patrí medzi najvyhľadávanejšie a celkovo najnavštevovanejšie územie Muránskej planiny, ktorá má bohatú minulosť. Dnes môžeme vidieť pozostatky gotických častí nachádzajúcich sa na brale Cigánka, ktorá má tiež svoju povesť. Prvá písomná zmienka o Muránskom hrade je z čias roku 1271, kde hlavným zriaďovateľom bol rod Bebekovcov. Neskôr si ho zaslúžili šľachtické rody ako Széchyovci, Tornayoci, aj Coburgovci.
"SVRGITE MORTI VENITE AD IVDICIVM" = Povstaňte mŕtvi. Mítus pochádza zo znovu hradu z roku 1677. v tej dobe plnil funkciu ohlasovania úmrtia mahiteľky hradu Márie Széchyovej a ďlších obyvateľov hradu, preto ho nazývali aj umieračik. Zvon dnes má svoje miesto. Umiestnený je v obci Muránska Lehota ležiaca v južnej časti Slovenského rudohoria a na južnom okraji mikroregiónu Muránska planina. Pýcha z čias Muránskeho hradu je pozoruhodne najstarším zvonom Gemera. Zvon má v sebe ukryté dve letopočty. Podľa informácií obec mala zvonicu s jedným zvonom, pretože ju neskôr zrušili. Obyvatelia sa rozhodli postaviť murovaný kostol s vežou Muránskeho zvona.

Dobýjanie hradu je vyjadrené v piesni: Píseň o zámku Muránskem (Bosniak)
"Muránsky zámok v Uhorskej zemi,
na vysokej skale postavený,
biely svieti sa medzi horami,
múry, bašty, palácove pekne spravené.
Na ňem prebýval Bazald Matiáš,
tu so svojimi bratmi a so svojimi synmi,
pokloráb jeho Ferenc s turbaky,
tiež a so svojimi záškodníkmi.
Radusvoju tam, rokovania mávali
v horách mnohých ľudí plienili,
mordovali, tiež zabíjali,
Muráň zaujímavé často vodili...
Tiež lúpežstva mnoho činili,
pánom i zemanom, nevoľné boli,
žiadneho oni neľutovali,
voly, kravy zaujímali, na Muráň honili..."


(pohľad na Kráľovú hoľu)