Na brehu riečky Belej, bez pitnej vody a samozrejme aj bez kanalizácie, vedľa civilizácie a mimo nej, na cudzom pozemku a teda bez nádeje na zlepšenie. Tých „bez“ je veľmi veľa. V 21. storočí jediným ich výdobytkom od čias socializmu je zavedenie elektriny. Žijú z ruky do úst resp. od jednej „dávky“ k druhej. Poznajú svoje práva, ale aj svoje možnosti a vedia, že tejto „biede“ tak skoro neujdú...
Pred objektívom aj mimo neho sú bezstarostné a usmievavé. Slovíčko „love“ by sa v rómskom jazyku malo prekladať „deti“.
Pohľad dovnútra osady nie je lákavý. Chátrajúce drevenice a chatrče rôzneho štýlu by potrebovali obnovu. A taniere satelitov? Tie dotvárajú kolorit takmer všetkých elektrifikovaných rómskych obydlí.
Dievčence na oplátku za fotenie pomohli s dotazníkom o potrebách a požiadavkách rómskych obyvateľov osady.
Dve odstavené Pragy V3S patria zrejme urbáru, na ktorého pozemku osada stojí.
Čo len vyrastie z týchto malých šibalov?
Drevené ploty slúžia namiesto šnúr na prádlo.
Sú milé. Treba im venovať pozornosť, aby z nich neboli veľmi skoro mamičky.
Kúri sa samozrejme drevom. Našťastie pri súčasnom „boome“ ťažby dreva o palivo nie je núdza.
My sme malí remeselníci – sekáč na mäso poslúži dobre aj ako sekera...
Malá pomocníčka. Nielen chlapci vedia priložiť ruku k dielu.
Pohľad do okna...
... a z okna. Dnes je sucho, ale keď zaprší, blato je aj za ušami.
Čo sa za mladi naučíš, na starosť akoby si našiel.
Sľúbil som jej fotky a tak postupne priviedla kamarátky. Najprv jednu...
... a potom druhú...
... a nakoniec aj štvornohého priateľa.
Má najlepší bike v osade, vie si ho opraviť a zoženie všetko, čo potrebujete. Raz bude obchodníkom.
Štyria kamaráti.
Mali sme spolu vážnu debatu. Ten vpredu sa „vykašľal“ na školu. Vraj načo mu bude učňovka, keď prácu aj tak nezoženie. Škoda, nepresvedčil ma. Skôr sa mu nechce – dôsledok výchovy a prostredia. Práca je však naozaj to najdôležitejšie, čo im musíme ponúknuť ak chceme zmeniť ich situáciu.
Záver 1. :
V osade sme našli okrem veľa detí, ich slobodných mamičiek a zopár povaľujúcich sa chlapov aj niečo pozitívne.
Úspešného živnostníka v stavebníctve.
Chlapca, ktorého prijali na hotelovú školu a spolu s bratom sa učí anglicky.
Dôkazy o tom, že aj z týchto bezútešných podmienok je cesta von, do lepšieho sveta. Možno ten malý chlapec na bicykli raz naozaj bude obchodníkom.
Ak je na ich strane vidno snahu a ak sa dá, pomôžme im.
„Prianie ti nikdy nie je dané bez toho, aby ti zároveň nebola daná aj sila ho uskutočniť.“
Záver 2. :
Link na rozhovor, s ktorým sa vo veľa veciach stotožňujem - http://www.changenet.sk/?section=forum&x=111270
