Tieto krásne prácičky vytvorili naše ručičky :
Duša a telo projektu – učiteľka Zuzka a jej učiteľ z mladosti Boris (inak môj spoľahlivý priateľ). Boli sme na pozvanie spolu pri tom.
Tak toto je môj výtvor – z plechového vedra sa stal „výstavný“ kus.
Deti s radosťou ukazujú, čo všetko sa dá s napodiv všednými vecami výtvarne premeniť na veci – „majúce dušu“.
Šťastný to človek, ktorý je spokojný s tým všetkým, čo má. Šťastný to človek, ktorému v duši svieti jasné slniečko, aj keď máličko. Pretože zlá a nebezpečná je tma hrozná. (H.V.)
Toto slniečko posielam dúfajúcemu, ale aj zúfajúcemu, ktorému je niekedy krásne a inokedy do plaču. Ale, ktorý vie, že s láskou má ten život zmysel a preto zbytočnosťami si nekazí myseľ. (H.V.)
To, čo želáš tým druhým ľuďom, tak to sa bude diať hlavne kvôli tebe. Preto pozor, nech si želáš pre každého len to dobré a pekné. (H.V.)
A budem ti len to najlepšie priať, aby si duchom v tom prostredí zostal stále mladý. A nech máš stále niekoho, kto ťa bude pri srdci hriať. Koho budeš mať kompletne rád. Veď žiť znamená neubližovať, ale milovať. (H.V.)
Bez lásky nie je nikomu pomoci v žiadnej nemoci. A preto je neustále treba všetko s láskou činiť, ruky si špinou moc neušpiniť. Radostnému slniečku nijako netieniť. Pretože by si mohol tiež nejakú chorobu zaviniť. (H.V.)
Búrka, dážď, vietor, ranné zore, oblaky rôznych tvarov – aj také je videnie slnka – stredobodu všetkých živlov.
Sníva svoj sen o plachtách trepotajúcich sa vo vetre na vlnách pod oblohou plnou slnka.
Nie je nádherný tento ohňostroj farieb plný detskej fantázie?
Hudobná dielňa stvorila „hymnu“ splynutia dvoch svetov. Spievali ju všetci – deti, rodičia, učitelia aj gymnazisti – partneri projektu.
Kamarát ... je kamarát. Môj kamarát.
Sú iní. Sú milí. Sú milovaní. Sú úprimní. Sú medzi nami, nie mimo nášho sveta. Sú nádherní svojou prirodzenosťou. Sú bremenom svojich rodičov a zároveň ich svetielkami v tme.
Tak si poďme s radosťou zaspievať našu hymnu – „Kamarát.“
Niet čo dodať. Kamarát vždy s tebou bude verne stáť.
Literárna dielňa pomohla „stvoriť“ nádherné básničky o mesiacoch roka.
Apríl.
Máj.
Jún.
Júl.
August.
Zuzka v rozhovore s tými z „iného sveta“ – študentmi evanjelického bilingválneho gymnázia – partnermi projektu.
A čo na záver? Keďže sme z Liptova a bola to taká nádherná prechádzka svetom „iných detí“ – doprajme si pohladenie slovami básnika Milana Rúfusa
Deti a dúha.
Raz mali anjelici kreslenie.
A pane – s farbičkami.
A v triede bolo ticho nesmierne a maľovali sami.
Stvoriteľ prišiel iba po chvíli
Pozrieť sa na obrázky.
A múdre oči sa Mu rosili od dojatia a lásky.
„Čo ste to vymysleli detičky?
Veď je to divukrásne!
Čo skrýva v sebe duša maličkých, že múdry iba žasne?“
A začal farbiť krídla motýľov
A vymýšľal si kvety.
A radili Mu pritom podchvíľou tí malí, drobní svätí.
Potom sa s nimi zdvihol do výšky,
Maľoval vtákom perie.
A hovoril si: „Moje hlavičky! Kde sa to v nich len berie?“
Keď už mal svoju maľbu hotovú,
Zvinul ju do polkruhu.
A zoslal deťom Božiu podkovu a matku farieb – dúhu.
Nuž tak je to – matka farieb dúha, detské múzy a obetavosť tých, ktorí sa starajú o „splynutie dvoch svetov“ - si verím, zaslúžia chvíľu pozornosti. Veľká vďaka patrí učiteľkám špeciálnej ZŠ, rodičom a partnerom projektu. Ak sa vám to páčilo – pošlite link ďalej pre inšpiráciu druhých.
Pozn. 1.: JALE znamená jar – leto. Pokračovaním je projekt JEZI jeseň – zima. To bude „Splynutie dvoch svetov II.“. Autorkou projektu je ZUZA – Zuzanka Záborská – počas veľa rokov pôsobenia v samospráve som poznal len málo tak obetavých ľudí, ako je ona.
Pozn. 2.: Texty k slniečkam pod skratkou H.V. boli použité z knižôčky Mít rád – Honza Volf (ten, co neumí hrát golf).
Pozn. 3.: Všetko sa udialo na pôde http://fajne.yweb.sk/skola/index.html
Jozef Repaský
