Vrahom je záhradník.

Nie. Toto nie je titulok k nejakej krimi story. Po stredajšom „mediálnom“ vystúpení bratislavského funkcionára stredopravej strany vyznávajúcej logicky hodnoty demokracie a pravidlá slušnosti som v šoku hľadal v pavučine internetu – kto to vlastne je? Samozrejme ako vidiecky komunálny politik som registroval jeho nešťastné pôsobenie vo funkcii štatutára Slovenskej televízie a terajšie tiež nie na zahodenie v pozícii predsedu predstavenstva DPMB.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Medzi nelichotivými vyjadreniami internetových diskutérov (tak to však väčšinou býva) som našiel jedno prirovnanie. V každej správnej anglickej detektívke sa nakoniec ukáže, že vrahom je záhradník. V tomto prípade sa však záhradník stal aj hrobárom a vykopal hrob všetkým signatárom bratislavskej výzvy. Viacerých z nich mi je ľúto.

Záverom osemhodinového maratónu rokovania v trnavskom divadle bolo prijatie uznesenia o nešťastnom a hrubom porušení stanov strany. V snahe mediálne sa zviditeľniť prekročili signatári „bratislavskej výzvy“ základné pravidlá slušnosti normálne fungujúcej politickej strany. A nie len strany. Veď napríklad ani v nespokojnom manželstve nepodáva jeden z partnerov žiadosť o rozvod najprv na súd a potom to rieši v rodine. Bez akejkoľvek diskusie, ktorá mimochodom nie je absolútne potláčaná, riešili svoje mocenské ambície za hranicou elementárnej slušnosti. Snažím sa uveriť, že to bol naozaj len pokus vygenerovať perspektívneho človeka pre voľbu župana a nie ekonomické záujmy. V kuloároch zaznelo meno Branislava Záhradníka. Myslím si, že svoje ambície po včerajšku nadlho pochoval. Škoda, že jeho chabé a vlažné vystúpenie na ústrednej rade v Trnave nemohla vidieť široká verejnosť. Nič zásadné nepovedal a pritom aj s ostatnými signatármi výzvy mohol diskutovať koľko chcel. Paradoxne potom vyznievajú sebavedomé „mediálne výstupy“ pre kamery televíznych štábov bez akýchkoľvek návrhov na riešenia. Novinári dostali svoju tému a chopili sa jej. Napokon, veď je to ich práca. Pár dní ju budú živiť a potom „bublina“ prirodzene spľasne. Tak už to v politike chodí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vyjadrenia signatárov o bezpredecentnej exkomunikácii, či prirovnávanie sa k chartistom spred novembra 1989, ba dokonca k upáleniu Jana Husa na hranici však je len odvádzanie od zásadného merita veci. A tým je, že bezcitne a bez akéhokoľvek predošlého oznámenia poškodili v očiach verejnosti obraz strany a ľudí, ktorí v nej pracujú a veria, že je tým správnym protipólom rastúcej boľševizácie slovenskej spoločnosti.

Jozef Repaský

Jozef Repaský

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Aj keď život mi ukazuje, že nechať veci plynúť je najschodnejšia cesta, snažím sa ho predsa len trochu ovplyvniť. Mám pocit, že s malými neúspechmi sa mi to predsa len darí. Často hovorím priamo, čo si myslím. Bijem sa za pravdu a spravodlivosť. A tak mám nepriateľov aj priateľov. Verím, že tých druhých je viac. Zoznam autorových rubrík:  PolitikaSpoločnosťFotografieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

53 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

56 článkov
SkryťZatvoriť reklamu