Ked sa povie Safari, clovek si zvycajne predstavi africku divocinu a par dzipov brazdiacich krajinu. Aj som dufal, ze to nejako tak bude vyzerat. Moja druha predstava bola 'taka velka ZOO'. Pravda bola niekde uprostred a naozaj sme brazdili krajinu, nie vsak na dzipoch, aj ked tie tam tiez boli. Mali ich strazcovia na chytanie prilis aktivnych zvierat, ktore mimochodom skutocne behali pomedzi auta. Aby ste si nemysleli, ze sme mohli ist kam sa nam zachcelo. Su tam vybudovane cesty, ktorych sa treba striktne drzat. Niekedy aj pre vlastne dobro.
Hned po vstupe do safari arealu sme mali moznost pozorovat nosorzce. Mile, pokojne zvieratka. Avsak nikdy som si nemyslel ze mozu byt tak velke. Ako mensi slon.
Podvedome som zatiahol okno na aute, aj ked si myslim, ze ked by sa tento nosorozec rozhodol skontrolovat stav mojho tachometra, vela s tym asi nenarobim. Isiel z nich ohromny respekt a filmy kde clovek akoze uspesne uteka pred nosorozcom su podla mna puhou fanasmagoriou.
Bez ohrozenia zivota sme presli k dalsej skupinke lenivo rozvalenych akychsi velkych koz na trave.
Tychto zvierat tam bolo strasne vela, lisili sa akurat tvarom a velkostami parohov, alebo rohov. Kedze nie som odbornik na tieto druhy ostanem pri zovseobecnujucom nazve kozy. Tato cast parku nebola nicim zaujimava, az na tu jednu obrovsku kozu, ktora sa rozhodla sa blizsie pozriet na nase auto.
Pozerat sa takemu hovadu z oci do oci je tiez skvely zazitok spojeny s vypocitavanim ceny rozbiteho bocneho skla. V poslednej chvili si to koza rozmyslela a zacala sa venovat obtazovaniu clenov vlastneho druhu.
Pomalym tempom sme prevarali vodu v chladici, ale tiez sme postupovali na uzemie, kde vladli selmy. Na zaciatku to boli tie mensie, ako vlci, hyeny a podobne psovite potvory. Som presvedceny, ze v minulom zivote som bol Cervena Ciapocka, alebo nieco podobne, pretoze pred vlkmi mam takmer panicky strach a tak ked som videl tento oznam (Prosime, ponechajte dvere a okna zavrete), ani chvilu som nevahal, pre istotu som zamkol aj zvnutra. Vazne by som nechcel mat takeho vlka zaveseneho na hrdle.
Taketo macicky si nas tiez zvedavo obzerali a zalizovali sa na nas ako na maso v konzerve.
Hned vedla mali brloh ich bratranci - biele levy, ale tie sa moc nenamahali predvadzanim a okrem toho boli za plotom. Nachvilu som teda otvoril okno.
Opustili sme risu zubatych seliem a dostali sme sa ku mierumilovnejsim, ale za to ovela drzejsim zvieratam. Aha ho papluha...
Tento si omrkol aj nas interier
Pyzamovy kon tiez nepatril medzi plachu zver. Dokonca nam zozral zopar hranoliek
Prisli sme az ku slonom, prave ked jeden trenoval futbal. Jedna vec bola fajn, a to ze ta lopta bola priviazana, ale tie sklopene bariery na zemi nevzbudzovali pocit bezpecnosti.
Najma ked sa jednemu z nich zachcelo prebehnut sa pomedzi auta. S uzasom na tvari sme trpli, ci sa nerozhodne kopnut si do nejakeho, len tak pre dobry pocit.
Ked sa vracal ku kamosom, tesne nas minul a potom nam jasne naznacil co si o nas mysli....mozem sa na vas vy...
Pred koncom som uz bol taky unaveny, ze neviem ci som videl velku bielu mys, alebo to bolo nieco ine.
No a na zaver sa uz len medzi nami poprechadzali taketo zirafy. Zrazu sme si pripadali strasne mali a bezmocni. Ked zirafu nenastvete, mate celkom solidnu sancu prejst okolo nej bez materialnej ujmy.
Vo West Midlands Safari Parku je mozne vidiet toho ovela viac, ale na to tu nie je priestor, takze ak som niekoho navnadil a rozhodne sa sem zavitat, urcite neolutuje.
Lucim sa s heslom : Zi a nechaj zit..
