Po par minutach cakania, nam ZSR na informacnej tabuli vypisali tridsat minutove meskanie. Hovorim si:'No, uz to zacina'. Ale 30 minut nie je tak vela, vsak mame k dobru dve hodiny, vsetko je ok. Zobrali sme si kufre a sadli sme si na kofolu v bufete pri stanici. Ked sme sa vratili, meskanie uz bolo 45 minutove a nas sa pomalicky zacinala chytat panika a tiez sme zahanali myslienky na 'prebookovanie' letu do Londyna. Ludia zacinali somrat.
Pani v rozhlase zahlasila rychlik na opacnu stranu. Ten zjavne meskanie nemal. Ti co mali, nastupili a my ostatni sme cakali dalej. Priatelkyn otec sa isiel pozriet ako je na tom nas vlak s meskanim. Vybehol z cakarne s vykrikom: ' Vsak vas vlak uz odisiel!! '. Ako vtip to bolo dobre, pomyslel som si, ale vyraz jeho tvare nicomu vtipnemu nenasvedcoval. Pozreli sme sa vsetci na seba a po chrbte mi prebehol mraz. 'Ako to, ze odisiel'? 'Vsak tu vsetci stojime a siel iba rychlik opacnym smerom'.
Utekal som do cakarne a naozaj. Nas vlak zmizol. Aspon podla informacnej tabule ZSR. Pribehol som k okienku a pytam sa pani, ze ako to je mozne, ze nehlasili nas rychlik. Pani sa na mna divne pozrela s tym, ze vsak vlak este neprisiel. Tak potom preco zmizol z tabule? Zrazu ani pani za okienkom nevedela ktora bije, najma ked zacinali prichadzat viaceri cakajuci a uz nie taki mierumilovni ako ja.
Ked uz nevedela kam z konopi, poslala nas vsetkych (nie tam kde by ste si mysleli :o)), ale za veducim stanice. Samozrejme, ze my ako cestujuci sme sa nedockali ani najmensieho naznaku ospravedlnenia, za vzniknuty chaos sposobeny niekym z vlakovej stanice, naopak, niektori neodbytnejsi si vysluzili drze a posmesne spravanie od veduceho. Ako to na Slovensku byva, nikto nebol na vine, nikto nevedel preco sa to stalo a uz vobec nikto nevedel kde je vlak a ako dlho bude meskat.
My sme sa pomaly lucili s nasim lietadlom z Bratislavy. Urcite to nestihneme. Dalsi problem. Nove letenky? Strateny cas? Ziadna nahrada.
Ked to vsetko trochu utichlo, jedna mlada slecna sa isla uz s trochu chladnou hlavou porozpravat s pani za okienkom. Vysvetlili si, ze takto sa k cestujucim nesprava, aj ked je mozne, ze aj cestujuci si neuvedomili, ze mozno ta teta za okienkom nevymazala nas vlak z tabule, ale mala tu smolu, ze predstavuje 'naraznikovu zonu' pre cestujucich.
Po dalsich asi 15tich minutach sa ukazal nas vlak a az tam sme sa dozvedeli, ze mal pokazenu lokomotivu a este aj cakal na rychlik z opacneho smeru v dedine pred Levicami. Celkove meskanie do Bratislavy sa vysplhalo asi na hodinu a pol, takze sme nakoniec vsetko len tak-tak stihli, ale nechybalo vela a vsetko to mohlo skoncit uplne inak.
