Áno je to pravda. Problém spoznáme, potom ho budeme analyzovať, čo to nás napadne a hurá. Máme riešenie. Tak prečo si neurobiť aj promo akciu. Možno aj na nový titul- ako som si požičal karavan. A boj za čistú myšlienku vydajú o rok neskôr. Celkom ma baví niekedy pozorovať svet menom Slovensko.
Raz na takejto promo akcii si ma ako malého chlapca z dediny, tuším tam bol aj kamarát, zobrali do auta účastníci dnešnej vlády. Boli pietne spomienky, január. Potešili sme sa. Aj bola zima a mali aj pekné auto. Na kávu nechceli ísť ale aspoň na zastávku nás odviezli. Veru aj sa spýtali, ako sa nám žije aj či rodičia pracujú. A, že aby sme nezabudli povedať kto nás tak pekne zviezol. Tým starým ľuďom idúcim po zasneženej ceste vedľa nás by to asi viac pomohlo. Len tí už rodičov nemali, tak komu by to povedali.
Teraz tak premýšľam čo má spoločné záujem a záujem so záujmom o reklamu. Reklamu vlastnej osoby plus, keď sa dá, tak celej skupinky. No spoločný je záujem. A teraz sa zamyslime, či aj účinok nášho snaženia by mohol byť rovnaký. Mám pocit, že asi nie. Skúmajme niekoho s fotografom, so záujmom médií (samozrejme to nik nechcel) a čakajme od neho prirodzené správanie. A skúsme opak. Možno by výsledok niekoho prekvapil.
Takéto verejné potupovanie už aj tak potupenej a znehodnotenej menšiny je dosť úbohé. Robia z nich väčších chudákov ako sú. Im to vyhovuje. Tak len tak ďalej, aspoň má občan dôvod na ešte väčšiu nenávisť, ktorá je až príliš hlúpa. Podporujme teda na jednej strane sebavedomie vo využívaní štátu a na druhej strane nenávisť. A čakajme kto koho skôr vyvraždí.
